Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 1 kapitola 5

Na to, čo by pre ňu v tejto situácii znamenalo to takzvané veľké prijatie. Nechcela si ani len predstavovať, aké by to malo dôsledky. To, že by zistili odkiaľ prišla a kým bola, to že by to Temný pán dokázal zistiť, bolo pre ňu takmer až smrteľným rizikom. A takisto aj ona, tá žena, ktorá by teraz mala byť jej matkou, tá žena, ktorá ňou v žiadnom prípade byť nemôže. Tejto časti svojej novej prítomnosti ešte stále nedokázala uveriť.

Pokúšala sa nemyslieť na to, keď bola nútená vstúpiť do dievčenskej spálne, do spálne, v ktorej by mali byť jej veci, pokiaľ je to všetko, čo sa stalo skutočne pravda, pokiaľ to naozaj nie je len nejaká z ich hier.

Pomaly vstúpila do izby, o ktorú by sa mala deliť so Slizolinčankami. Namiesto chrabromilskej zvyčajnej pohostinnosti, narazila na chladný luxus, spojený samozrejme so všadeprítomnou zelenou a striebornou.

Chvíľu sa len obzerala, spokojná s tým, že ostatné dievčatá, sú už preč. Zdržala sa dlhšie kvôli prefektským povinnostiam a na raňajky nemala ani len pomyslenie. Predpokladala, že len veľmi tesne stihne začiatok Obrany proti čiernej mágii, no vôbec jej to neprekážalo, nie tentoraz. Bola zvedavá na svoj druhý život, ak skutočne existuje, čo bolo silnejšie než všetko ostatné.

Svoju posteľ našla hneď, podľa pohyblivej fotografie, na ktorej stále pred honosným rodinným sídlom po boku Draca Malfoya, svojho súčasného bratranca.

Na fotografii boli aj jeho rodičia. Narcissa a Lucius Malfoyovci. Čo zrejme znamenalo, že tejto Hermione je Bellatrix Lestrangeová rovnako cudzia ako jej, predpokladala, že sa stali jej poručníkmi, kvôli tomu, že Lestrangeovci sa dostali do Azkabanu, po páde Temného pána. Vyhovovalo jej aspoň to, že Bellatrix ju zrejme nevychovávala, čo jej dávalo viac priestoru na to, aby voči nej neprejavovala ani len náznak akýchkoľvek citov.

Tak to všetko napokon bola pravda, čo pocítila už len pri prvom pohľade do zrkadla, zmenila sa, bola iná, jej tvár bola poznačená akousi chladnou krásou, jej vlasy boli svetlejšie a dokonalejšie upravené, poznačené len jemnými vlnami. Najviac ju však zarazil pohľad do vlastných očí, bola v nich temnota, ktorú nikdy predtým nepoznala, akýsi zvláštny chlad.

Bolo toho toľko čo by mohla zistiť, keby v nej neprevládla zmyslel pre povinnosť, keby nesiahla do priehradky s učebnicami a nenašla ich tam usporiadané podľa svojho zvyčajného systému. Našla tam jednu z tých lepších učebníc nové vydanie s názvom Praktická obrana. Nevyzeralo to, akoby ho vybrala Umbridgeová, ona im ponúkla učebnicu, ktorá pripomínala skôr detskú rozprávkovú knižku.