Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 1. kapitola 3

Nemohla im dôverovať, nikomu z nich a hlavne nie v tejto situácii, no musela sa prispôsobiť, už len preto, aby zistila, čo sa to vlastne stalo bez toho, aby ohrozila záujmy svojej vlastnej fakulty.

Nechala sa viesť, nijak zvlášť neprotestovala už len preto, že nech sa dialo čokoľvek práve teraz ju odvedú za Snapom a on všetko ukončí, neverila, že by sa vedúci slizolinskej fakulty dobrovoľne zúčastňoval na akejkoľvek hre namierenej proti nej týmto spôsobom, mohol byť voči nej nepríjemný, mohol ju pokojne aj ponížiť kvôli tomu, čo sa stalo včera, povedať všetkým o jej zlyhaniach, no neverila, že by urobil niečo, čo by bolo priamo v rozpore so školským poriadkom, aspoň nie verejne pred svojou vlastnou fakultou.

No cítila aj tlkot svojho srdca, tak silný ako nikdy predtým, keď sa pred nimi všetci rozostúpili a ona pocítila na sebe pohľad tých zvyčajne chladných čiernych očí. Nikdy neverila tomu, že on sám je zodpovedný za ten chlad, vždy si myslela, že ho natoľko ovplyvnil život a okolnosti, že on sám voči životu viedol vojnu, ktorú žiaľ nemohol vyhrať, no bola to len jej nepotvrdená teória, o ktorej s nikým nehovorila. Len jej drobný postreh, ktorý by v očiach ostatných bol len jeho obranou a vyvolal len ďalšie obranné reakcie.

Keď sa však tie oči na ňu dívali teraz, bola v nich do určitej miery aj láskavosť, ktorá takmer spôsobila, že jej telo sa dočkalo vytúženého uvoľnenia.

Aspoň Malfoy ju pustil a stál pri nej celkom pokojne, aspoň čiastočne sa cítila oslobodená od jeho vplyvu. Vedela, že nezabudol na tú facku, ktorú mu uštedrila, vedela, že sa jej so všetkého najviac túži pomstiť a vždy bola v jeho prítomnosti na túto možnosť pripravená.

„Vitajte v Slizoline. Začína sa ďalší rok, pre niektorých z vás prvý," pozrel na skupinku prvákov, ktorí nesmelo postávali na jednej zo strán. Boli to len deti, nie zlé, nie dobré, len deti ako všetky iné, práve teraz to cítila najviac, práve teraz zvažovala, že by mohla prehodnotiť svoje predchádzajúce postoje, keď videla strach v ich očiach.

„A takisto aj vy, ktorí ste sem prišli absolvovať ďalšie ročníky, vrátane toho posledného, vitajte v novom školskom roku."

To boli slová, ktorými začal svoj prejav. Jeho hlas znel príjemnejšie než predtým, znel takmer ako istý druh upokojujúcej melódie.

„Chcem, aby ste si uvedomili, že študujete na najlepšej fakulte na škole, že pre nás je najviac dôležitá prestíž a možnosť obsadiť tie najvyššie pozície. Ak vám povedia, že ste zlyhali, ak vám povedia, že nemáte na výber, budete ich musieť sklamať, pred vami je cesta, ktorú si sami vyberiete, cesta k moci alebo k beznádeji, je len na vás, ktorá z nich bude vašou voľbou, len na vás. Pravidlá sú rovnaké pre tento rok ako vždy, naši prefekti slečna Hermiona Lestrangeová a pán Draco Malfoy vám vysvetlia podrobnejšie pravidlá internátu, moje meno je profesor Severus Snape a budem vedúcim vašej fakulty, kedykoľvek sa môžete na mňa obrátiť, so všetkým čo súvisí s vaším štúdiom, na mňa alebo na prefektov, ktorí vás budú mať na starosti. Obom plne dôverujem a verím, že spolupráca s nimi bude pre nás všetkých prínosom."

Po jej mene zaznel napätý šepot, ktorý však utíchol pod vplyvom Snapovej prirodzenej autority.

„Nájdete ma v kabinete elixírov, tu v podzemných žalároch, prajem vám veľa šťastia, aby ste návštevy podobného druhu neabsolvovali príliš často, ak sa však niečo vyskytne budeme to riešiť spoločne v rámci fakulty, ak to bude nevyhnutné."