Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 5. kapitola

„Pán Nott bude v izolácii, až kým sa riaditeľ nepozhovára s jeho rodičmi, vzhľadom na závažnosť jeho konania je možné, že riaditeľ podporí môj návrh na podmienečné vylúčenie," to jej Snape povedal, keď sa mu aspoň čiastočne podarilo ju upokojiť. Opatrne ju pustil zo svojho náručia a už len sedeli vedľa seba. Pocítila úľavu, že sa s ním aspoň nateraz nebude musieť opäť konfrontovať, bolo to veľmi nepríjemné, už na to viac nechcela myslieť, rovnako ako na všetky ostatné dôsledky svojho konania, niežeby ľutovala, že mu tú ruku nepodala, bola si istá tým, že urobila správne rozhodnutie a nemala o tom žiadne pochybnosti. Profesorovi Snapovi, stále sa neodvážila nazývať ho inak a ani nevedela, či k tomu bude mať niekedy príležitosť, bola nesmierne vďačná za pokoj, ktorý vďaka nemu práve teraz cítila. Pri ňom opäť nadobudla stratenú istotu, aj keď mu nepovedala pravdu o svojom trápení, neodvážila sa ho predsa opýtať ani na to, čo bolo vlastne obsahom tej nádoby, do ktorej vložila svoju ruku, chcela to urobiť, skutočne si priala zdôveriť sa mu, no nedokázala povedať ani slovo, akoby jej vtom niečo bránilo, niečo ako temnota, ktorá sa prebúdzala niekde hlboko v nej, niečo ako nová temnota, ktorej sa čoraz viac obávala.

Snape nenaliehal, aspoň zatiaľ nie, len ju držal vo svojom náručí, len jej šepkal, že všetko bude v poriadku. Verila mu, tak veľmi si priala, aby mal pravdu, aby sa jej všetko podarilo v čo najkratšom čase vyriešiť, no čiastočne si uvedomovala aj to, že jej bude chýbať, že rozhovory s ním pre ňu niečo znamenajú, dokonca aj teraz.

Chcela si dať záväzok, že na to nezabudne, no nevedela, čo sa stane, keď bude opäť čeliť bežnému Snapovi, ktorý sa jej ani len nechce poriadne pozrieť do očí, ktorý v nej vždy vidí len Potterovu kamarátku a nie osobu, ktorá by sa od neho mohla toho skutočne veľa naučiť, keby jej dal tú možnosť.

„Presunul všetky kompetencie ohľadom tejto záležitosti, vzhľadom na moju osobnú zaujatosť na svoje plecia, vzhľadom na moju osobnú zaujatosť. Môj názor je však preňho aj naďalej smerodajný."

Podmienečné vylúčenie znamenalo, že na pár týždňov nebude môcť dokonca ani používať mágiu, bude odovzdaný do rúk svojich rodičov a bude musieť dodržiavať aj ďalšie obmedzenia zo strany ministerstva, pokiaľ znovu nezasadne rada školy a neprehodnotí sa jeho prípadné úplné vylúčenie alebo opätovné zaradenie do vyučovacieho procesu. Bola to veľmi nepríjemná a doslova až ponižujúca záležitosť, nepochybne pre celú jeho rodinu a mohla byť aj zdrojom nebezpečného napätia a ďalšieho nového konfliktu.

„Urobili by ste to, aj napriek tomu, že by ste mohli mať problémy s jeho rodinou? Problémy vo vašich kruhoch?" ani celkom presne nevedela, prečo sa ho na to opýtala, prečo začala hovoriť o veciach, kvôli ktorým by sa opäť mohla dostať do problémov.

„Na problémy som si už zvykol, slečna Lestrangeová, nemusíte sa ničoho obávať. To oni by sa mali znepokojovať kvôli tomu, čo sa stane, ak sa začnú priveľmi starať do mojich záležitostí a hovoriť o mne spôsobom, ktorý im neprislúcha. Kŕmiť svojho syna nezmyslami, ktoré by ho mohli vyjsť draho. Osobne sa s nimi pozhováram o tom, čo hovoria pred svojím synom, ktorý tieto veci nemá zo svojej vlastnej hlavy. Ak sa rozhodnú proti mne skutočne niečo podniknúť, budú to v najbližšej dobe veľmi ľutovať. Temný pán sa nerád zaoberá malichernosťami a už vôbec nie výzvami tohto druhu. Budú sa musieť zodpovedať už len za to, že sa ich syn hovoriť o ňom, akoby bol povinný riešiť spory týkajúce sa manželských dohôd."

Dúfala, že má pravdu, že skutočne nebude práve teraz musieť čeliť aj tejto hrozbe, už sa rozhodla, kým bola v jeho náručí, rozhodla sa o tom, čo urobí, rozhodla sa konať aj napriek riziku, ešte počas tejto noci sa pokúsi vrátiť späť do svojho sveta, urobí všetko preto, aby sa jej to podarilo.