Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 2. kapitola 4

Už len tá predstava, že by v tomto svete alebo v nejakom inom mala niečo spoločné s najnebezpečnejším temným mágom v nej vyvolala hnev spojený s dosiaľ nepoznanou bezmocnosťou.

„Nič z toho, čo si povedal nie je pravda!" opakovala zúfalo, akoby tým chcela presvedčiť skôr samú seba než jeho.

„Povedz svojmu otcovi, že mi sa nikdy nevzdáme. Nech urobí čokoľvek, nikdy sa mu nepodarí zvíťaziť."

Tie slová by na ňu za iných okolností pôsobili ako povzbudenie, teraz však boli úderom, z ktorého sa spamätávala len veľmi ťažko.

Úderom, ktorý ju priam nútil k využitiu možnosti, ktorú predtým zamietla, možnosti, že by aj Ronovi možno dokázala ublížiť, ak by sa odvážil to ešte raz zopakovať.

Jej rozhodovanie však prerušil dotyk rúk, tie ruky, v ktorých sa predtým cítila tak bezpečne, sa jej opäť dotkli a ona sa uvoľnila.

Bola šťastná, pokojná a vyrovnaná, akoby ten jediný dotyk mohol utíšiť narastajúcu hladinu jej hnevu a zúfalstva.

„Môžete sa vrátiť späť do riaditeľne, slečna Lestrangeová, riaditeľ sa rozhodol, vy Potter a Weasley tu počkáte s profesorom Blackom," jeho meno vyslovil, akoby to bola urážka, s iróniou jemu vlastnou.

„Pán riaditeľ sa rozhodol vypočuť si nás postupne."

To bola zrejme jeho jediná záchrana, zrejme jediný spôsob, ako zabrániť ďalším výbuchom hnevu.

***

„Povedzte mi, slečna Lestrangeová, čo sa z vášho pohľadu odohralo v učebni Obrany proti čiernej mágii."

Požiadal ju Dumbledore, keď opäť sedela oproti nemu, tentoraz už omnoho pokojnejšia a so Snapom po boku.

Oprel si ruku o jej stoličku, čo jej pripadalo zvláštne, no keďže riaditeľ proti tomu nemal žiadne námietky ani ona tomu napokon nevenovala až takú intenzívnu pozornosť, bolo to zvláštne, no vďaka tomu sa cítila viac v bezpečí aj teraz, keď sa mohla stať dokonca predmetom vyšetrovania, ak by sa dokázalo, že jej útok nebol len výsledkom zhody okolností.

Zhlboka sa nadýchla a pomaly začala rozprávať o tom, čo sa stalo, o tom, čo nateraz poznačilo jej myseľ viac než čokoľvek iné.

No mohla im povedať len verziu, ktorá bola pre nich vhodná, zatiaľ nemala v úmysle s nimi hovoriť o tom, že by mohli patriť do jej želania, nevedela akoby na to v danom okamihu zareagovali, no tušila, že ich reakcia by ju vyšla dosť draho, nebola pripravená to riskovať.