Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 4. kapitola (6)

***

Nevedela ako presne sa ocitla pred tými dverami, nevedela kedy presne nechala všetko za sebou a zrazu stála pred tými dverami. Zaklopala. Celá sa chvela, keď počula jeho hlas, hlas, ktorý jej dovolil vstúpiť, no zároveň ešte viac podnietil jej hnev.

„Slečna Lestrangeová?"

Snape vstal od svojho stola, zjavne znepokojený tým, ako prudko za sebou zavrela dvere.

„Vrátil sa Nott."

„Áno, iste, viem o tom, že dnes prišiel do školy, sám som s ním aj hovoril predtým než som mu dovolil odísť na internát."

„Hovorili ste s ním, no asi nie dostatočne!" uvedomila si, že takmer nepatrne zvýšila hlas, a predsa natoľko, že Snape spozornel a mierne sa zamračil.

„Ublížil vám?"

Jeho výraz sa zmenil, na niečo, čo ona sama nedokázala celkom presne definovať. Nikdy predtým ho nevidela, správať sa takto, nikdy predtým sa jej nezdalo, že by mu až tak veľmi záležalo na jej odpovedi.

„Nie, ale veľa nechýbalo a musela by som sa opäť brániť. Neviem čo sa vlastne stalo, vôbec tomu nerozumiem. Draco a jeho priatelia sa s ním ešte zhovárajú, no nechce sa upokojiť, zrejme bude potrebné ho zastaviť skôr než urobí niečo, čo by mohlo všetkých mrzieť."

„Obávam sa, že jeho sklamanie bolo zrejme hlbšie, než si všetci pôvodne mysleli. Je mi to ľúto a postarám sa o to, aby sa to viac neopakovalo."

Bolo viac než isté, že sa to práve chystá urobiť, no ona sa mu postavila do cesty.

„Sklamanie? Aké sklamanie, pán profesor?"

„To, že ste nepotvrdili vaše zasnúbenie, ho stavia do nepríjemnej pozície, ste dcérou Bellatrix Lestrangeovej, a teraz, keď sa Temný pán vrátil, všetci sa chcú dostať čo najvyššie, všetci si chcú upevniť svoje postavenie, potom čo sa stalo naposledy, Temný pán neodpúšťa veľmi ľahko, ja sám to viem najlepšie."

Tak to teda znamená to slávne podanie ruky, nevedela to, bola to jedna z mála veci, o ktoré sa v čarodejníckom svete nezaujímala a keďže pochádzala z muklovskej rodiny, kde takáto záležitosť bola vybavovaná úplne inak, nemala sa to ani len kde dozvedieť.

„Podala som ruku vám, namiesto neho," skonštatovala stále ešte dosť znepokojene.

Zdalo sa jej aj, akoby mu tými slovami nechtiac ublížila, no bola ešte stále veľmi ovládaná hnevom, viac než vôbec predpokladala, že bude.

„Ľutujete to?"

„Nie, pane."

Zahanbene sklopila zrak.

Určite mala svoje dôvody na to, že to urobila, jemu mohla aspoň čiastočne veriť, kým Nott bol pre ňu absolútnou neznámou, z jeho správania však usúdila, že sa rozhodla správne, že nech to bolo akokoľvek, Snape by sa voči nej nikdy nesprával týmto spôsobom. Zachránil ju zrejme už po tretí raz a ona nevedela, akoby sa mu mala za to poďakovať.