Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 2. kapitola 5

***

Pocítila silné napätie, keď stála pred tými dverami. Uvidí Rona, uvidí Harryho, no ani jeden z nich jej nemôže pomôcť, nemôžu urobiť nič z jej zúfalstvom. Bude jej miesto vedľa nich prázdne, alebo namiesto nej budú mať pri sebe inú osobu, s ktorou si možno v tejto realite rozumejú lepšie. To, že ich uvidí jej aspoň pomôže, uvažovať nad tým, či ich skutočne chce späť, v realite z ktorej prišla, v realite, ktorá by pre ňu mala znamenať jediné východisko.

Už takmer stála pred tými dverami, keď pocítila niečiu prítomnosť.

„Meškáte, slečna Lestrangeová."

Počula hlas, tak dobre známy a predsa znejúci inak, akoby zbavený toho počiatočného šialenstva a nebezpečného napätia.

Sirius Black.

Zrazu stál pred ňou a ona absolútne strnula, keď ho tam videla, upraveného, svojím spôsobom opäť príťažlivého, no poznačeného niečím, čo si žiadny čarodejník neželá spoznať.

„Pán Black?"

„Pre vás profesor Black, slečna Lestrangeová, nezabúdajte na to."

„Prepáčte, pane, trochu som sa zdržala, no viac sa to nestane."

Profesor Black?

Znamenalo to, že bol oslobodený a získal miesto na Rokforte. Verila tomu, že Dumbledore by sa rád dopustil podobnej nerozvážnosti.

Usmial sa.

Očakávala, že sa bude hnevať, tak ako sa zvyčajne na ňu hnevá Snape, ak sa dopustí niečoho, čo len trochu pripomína možnosť, že by mohla s ním viesť akýkoľvek rozumný dialóg.

„Nechcem, aby si si myslela, že moje menovanie prispeje k tomu, že sa budeš na hodinách obrany cítiť zle. Svojím spôsobom sme rodina a ty nezodpovedáš za to, čo sa stalo v minulosti. Ak sa budeme obaja snažiť, myslím si, že spolu môžeme vychádzať dobre, teda za predpokladu, že nám to Severus, dovolí, všakže? Pokojne môžem byť aj prísny tak ako teraz, ale myslím si, že to nebude potrebné všakže?"

Prikývla.

Bola by radšej, keby s ním dobre vychádzala, osobne proti nemu nemala žiadne výhrady. A bol to Harryho krstný otec, nech to bolo akokoľvek, potom čo prežil si zaslúžil druhú šancu na život. No obávala sa, že jej rozhodnutie vrátiť sa späť by mu ju zrejme vzalo. To, čomu čelil v realite, ktorú ona poznala, ani zďaleka nebolo životom, po ktorom by túžil.

„Výborne, slečna Lestrangeová, som rád, že sme sa o tom pozhovárali."

„Aj ja, pane."

Dovolil jej prejsť do triedy ako prvej. Jej pohľad automaticky padol na Harryho a Rona aj na miesto, ktoré malo patriť jej, sedel tam s nimi Neville, jeho pohľad bol ako výčitka, ktorej sa nedokázala zbaviť, ako čistá bolesť, čistá nenávisť, odvrátila sa od neho a zachytila pohľad Draca Malfoya, držal jej miesto pri ňom a pri Parkinsonovej, Crabbe a Goyle sedeli v lavici za nimi. Sadla si k nim, na miesto, ktoré jej patrilo teraz.

Po jej príchode, vošiel dovnútra aj profesor Black.

Stál pred triedou absolútne sebavedome, akoby ani neexistoval ten otrhaný muž, ktorého mala možnosť vidieť predtým, jeho pohľad bol čistý aspoň natoľko, aby dokázal pred nimi stáť neohrozene.

„Vitajte v mojej triedy. Mali ste už rôznych učiteľov, prešli ste rôznymi fázami vývoja tohto predmetu. Ja vám ukážem nový pohľad, nový pohľad, ktorý ste dosiaľ nezažili."