Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 2. kapitola 3

No zrejme sa tešila predčasne.

„S touto osobou nemám záujem ďalej diskutovať, pán riaditeľ. Len toto miesto a vaša prítomnosť mi bráni v tom, aby som mu oplatil urážku, za ktorú budem žiadať satisfakciu."

„Myslím, že to nebude potrebné, pretože Sirius sa ti za svoje bezpochyby neuvážené vyhlásenia ospravedlní."

„Pán riaditeľ, nemyslím si, že je možné, aby som sa za čokoľvek ospravedlňoval osobe, ktorá svoju vlastnú študentku na vlastnú päsť vyučuje čiernu mágiu, to čo som mu povedal ešte ani zďaleka nevystihuje to, čo by si zaslúžil za to, že je to práve on, kto prekračuje všetky hranice, on ktorý by im mal ísť vzorom ich sám sťahuje do toho bahna, kde skončia všetci z jeho fakulty."

Po týchto slovách mala možnosť vidieť, ako ho profesor elixírov chytil pod krk, nie práve najvyberanejším spôsobom.

„S tebou som skončil, Black, skončil som s tebou!"

Bol silnejší, bezpochyby sa na Blackovi podpísal Azkaban natoľko, že sa ešte nedokázal účinne brániť pred týmto druhom útoku.

„Slečna Lestrangeová, pán Potter, pán Weasley, musím vás požiadať, aby ste počkali na chodbe, kým nedokončíme túto záležitosť."

Povedal to hneď potom, ako ich pomocou jednoduchého kúzla oddelil, Snape sa ocitol na druhej strane, Black nateraz len prudko lapal po dychu a bolo viac než jasné, že ak niečo ešte raz povie v miestnosti vypukne peklo. Pričom stihol aj Harrymu zabrániť, aby sa dostal medzi nich, čo bol skutočne výkon, za ktorý by si zaslúžil ocenenie, ona sama si nechcela ani len predstaviť, čo všetko by sa mohlo stať, keby sa Snape skutočne nahneval a Harry by mu stál v ceste.

Hermiona poslúchla riaditeľov príkaz a spolu s dosť neochotne sa tváriacim Harrym a Ronom, opustili riaditeľňu.

***

Jej najlepší priatelia sa od nej vzdialili, stiahli sa ďalej od nej a nechali ju stáť pred kamennou sochou samú.

Počula len, ako Ron povedal.

„Hovorí sa, že je to jeho dcéra, Harry a zrejme je to pravda, kto iný by dokázal vyvolať taký rozruch."

Cítila sa zvláštne, akoby chvíľu takmer ani len nemohla dýchať pri predstave, že by sa niekomu v tej miestnosti skutočne niečo stalo. Dúfala, že sa mu to podarí zvládnuť, bez toho, aby boli nutné ďalšie zásahy.

„O čom to hovoríš, Ron?" priblížila sa k nim, presvedčená, že ak už aj nemôže zmeniť to, že ju teraz považujú za nepriateľa, nedovolí mu aspoň šíriť podobné nezmysli.

„Veď-vieš-kto a tvoja matka sú veľmi blízkymi priateľmi, Lestrangeová, to predsa všetci vedia. A to čo si dnes urobila Nevillovi jasne naznačuje, odkiaľ si prišla."

Díval sa na ňu takmer až s nenávisťou, s ktorou sa vyrovnávala len veľmi ťažko.