Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc slizolinčankou 3. kapitola 2

A nepodarilo sa jej zabrániť ani prudkému trhnutiu, ktorému sa nevyhla potom, ako ju Snape oslovil:

„Sadnite si, slečna Lestrangeová."

Vôbec si neuvedomila, že už zavrel ťažké dvere od svojho kabinetu a už nejaký čas ju zrejme aj v tichosti pozoroval. Takmer zabudla na jeho prítomnosť vďaka tomu kúzlo, ktoré na seba úplne strhlo celú jej pozornosť až jeho hlas poznačený zvyčajnou prísnosťou na ňu zapôsobil viac než by si v danom okamihu priala.

„Nemusíte sa ničoho obávať, slečna Lestrangeová, len sa pozhovárame o tom, čo stalo, bez akýchkoľvek obáv."

Pomaly si sadla na stoličku, stále ešte znepokojená vlastnou prudkou reakciou.

„Ďakujem, pane," podarilo sa jej zo seba dostať po dlhšom váhaní. S hlavou čiastočne sklonenou čelila tej novej výzve. Tomu, že je k nej Snape láskavý a vyhýba sa svojím zvyčajným sarkastickým poznámkam aspoň vo vzťahu k nej. Bola to príjemná zmena, no čiastočne si na to ešte celkom nezvykla.

Snape už sedel oproti nej a díval sa na ňu, vôbec nie nepriateľsky k čomu ešte stále nemohla celkom zaujať stanovisko, ale skôr spôsobom, akoby si o ňu skutočne robil starosti.

„Nemusíte mi ďakovať, slečna Lestrangeová, to ja by som sa mal poďakovať vám, za váš dar, prišiel práve vhod, keď som ho najviac potreboval. Na mojom stole bude mať vždy výnimočné miesto. Ale ak by vám to prekážalo, môžem ho umiestniť na menej viditeľné miesto. Všimol som si, že vás jeho umiestnenie prekvapilo."

„Som rada, že vám môj dar pomohol. Nie, to nemusíte, vôbec mi to neprekáža, len som si nebola istá, či sa vám bude skutočne páčiť."

Snažila sa na čarovný strom nedívať, aby si opäť neuzurpoval všetku jej pozornosť. Možno je jej skutočne priaznivo naklonený, možno by mohla zariskovať a požiadať ho o pomoc, len jedna hypotetická otázka, citlivo zvolená, by ju mohla nasmerovať k správnemu riešeniu.

Pozbierala odvahu, zdvihla hlavu a pozrela sa mu do očí.

„Smiem sa vás na niečo opýtať, pane?"

Snapovej tváre sa dotklo niečo podobné skutočnému zaujatiu, on ju skutočne počúval, jemu skutočne záležalo na tom, čo mu povie.

„Pokojne sa pýtajte, slečna Lestrangeová, budem vás počúvať veľmi pozorne."

Jej srdce sa prudko rozbúchalo, myseľ pracovala takmer akoby bola v zvláštnom druhu vytrženia, prišla jej šanca, možno jediná hovoriť o experimentálnych kúzlach bez toho, aby Snape čokoľvek tušil.

Jej pery sa pohli, no akékoľvek ďalšie slová boli zastavené miernym zaklopaním.

„Ďalej."

Počula ako to Snape vyslovil a priam cítila, ako sa jej mysle dotklo nepríjemné napätie.

„Prepáčte, že vás vyrušujem, no požiadali ste ma, aby som vás informoval o stave Longbottoma, pane."

Draco prešiel priamo k nej a tváril sa viac než spokojne s tým, ako sa celá situácia vyvinula.

„Samozrejme, Draco, skutočne sa nevieme dočkať ďalších podrobností o stave Potterovho najlepšieho priateľa. Žiaľ je to tak, počas týchto dní sa zrejme nevyhneme ani túžbe po podobných správach."

„Už sa prebral a vyzerá to tak, že to zaklínadlo nebude mať žiadne vážne následky, sestra si ho však nechala na pozorovanie, zrejme preto, že dnes by asi nezvládol dvojhodinovku elixírov, inak je celkom v poriadku, len čiastočne otrasený, no žiaľ ešte sa ho tak skoro nebudeme môcť zbaviť."

„To by bola iste pre čarodejnícky svet veľká strata," komentoval Snape jeho vyjadrenie bez toho, aby ho napomenul. No bol to zrejme ich špecifický druh humoru, ktorému ona sama zrejme nedokázala správne porozumieť.