Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 7. kapitola

„Neviem, čo mám urobiť. Neviem, ako sa mu mám pozrieť do očí, potom všetkom. On kvôli mne toľko riskuje a ja mám strach, že sa z mojej strany môže dočkať len sklamania."

Draco sa usmial, akoby sa vôbec nič nestalo.

„Odpustí ti čokoľvek, mne to môžeš veriť," z jeho strany to znelo, akoby si bol takmer istý tým, že ona v tomto prípade nemôže zlyhať. Desilo ju to, že ju skutočne považuje za osobu, ktorej Snape odpustí absolútne všetko, lebo sa tak necítila a ani nevedela, čo si má o tejto jeho odpovedi skutočne myslieť.

„Pozbieraj odvahu a choď za ním, skôr než stratí trpezlivosť, nemôžem ti sľúbiť, že bude mať dobrú náladu. Teraz na tom nie je práve najlepšie, otec mi pred tebou nič nechcel hovoriť, no naznačil mi, že Temný pán má určité výhrady voči istým postupom."

„Kvôli mne? Kvôli tomu, čo pre mňa urobil?"

„Tým si nie som istý, ide o záležitosť výlučne medzi nimi."

Váhala, stále ešte nevedela čo by bolo pre ňu najlepšie, čo by bolo najlepšie pre nich oboch. Čo ak ho vystaví zbytočnému riziku, čo ak ona bude len ďalšou príčinou jeho utrpenia. Nevedela si to predstaviť, čo by sa stalo, keby ho stratila v akejkoľvek dobe. To, čo sa odohrávalo v tomto svete bolo rovnako skutočné, ako to čo zažívala vo svojej realite.

„Mám to urobiť teraz?"

„Ako som povedal sesternica, čím skôr tým lepšie, to mi môžeš veriť. Ja sa pokúsim pozhovárať s Pansy, naozaj mi je to ľúto, no skutočne neviem, čo by som mohol urobiť. Nemám tvoju odvahu, sesternica."

Dívala sa na to ako odchádza, znepokojená tým, čo všetko pre ňu znamenali rozhovory s ním, ako rýchlo si zvykla na to, že sú rodina.

***

Napokon však nedokázala opäť odmietnuť, možno bude najlepšie ak to zvládne teraz, skôr než sa Snape skutočne nahnevá a bude veľmi ťažké s ním hovoriť. Doteraz bol viac než tolerantný a čakal na jej odpoveď, to sa však mohlo veľmi rýchlo zmeniť. Nehovoriac o jej ignorancii ďalších hodín Obrany. Nemala v úmysle práve teraz bojovať aj so Siriusom Blackom, nemala na to silu ani chuť, podieľať sa na jeho experimentoch, rozhodla sa požiadať riaditeľa o výnimku, pokiaľ bude v tomto svete aj naďalej, skúšky zvládne aj tak, bola presvedčená o tom, že to bude lepšie než čeliť možnosti, že by sa Sirius Black opäť rozhodol pre experimenty, ktoré by mohli niekomu ublížiť len kvôli svojej vlastnej sebeckosti. Stále bola naňho nahnevaná a nemala v úmysle s tým prestať. No až teraz chápala aká ťažká musela byť pre Harryho každá hodina elixírov, keďže tunajší profesor Obrany sa na ňu díval rovnako ako sa Snape díval naňho. Predtým si myslela, že jeho sebaovládanie má isté medzery, no mala možnosť sa na vlastnej koži presvedčiť o tom, aké ťažké je sa ovládať, keď niekto kto by mal mať nad situáciou kontrolu sa rozhodne urobiť vám zo života peklo.

Napriek tomu, že práve teraz nevstupovala na nepriateľské územie, nedokázala potlačiť počiatočný strach spojený s možnosťou, že Snape jej bude vyčítať jej slabosť a neschopnosť reprezentovať Slizolinskú fakultu aj v ťažkých podmienkach. Posledné čo potrebovala, však boli ďalšie zranenia. A možnosť že by tentoraz stála proti Ronovi nebola o nič príjemnejšia, tak či tak ju podozrieval z toho, že sa snaží skontaktovať s Temným pánom. Predpokladala, že trio o tom už teraz diskutuje a čaká na každý chybný krok z jej strany. Bolo to tak zvláštne, hovoriť o triu a nepatriť doňho, ešte stále to pre ňu bola nová skutočnosť, ktorá ju čiastočne miatla, no zároveň cítila zvláštny druh takmer až neopísateľnej úľavy.

Jej ruka sa pomaly dotkla dverí, zaklopala, zhlboka sa nadýchla a po nie veľmi príjemne znejúcom: „Vstúpte." – pomaly vošla do pracovne profesor elixírov.