Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 3. kapitola 5

***

Cítila sa už omnoho lepšie, keď opustila Snapov kabinet a aspoň čiastočne pocítila tú sladkú príchuť slobody spojenú s oslobodením od jej nových previnení. Zdalo sa jej, akoby bremeno zodpovednosti, ktoré ju prenasledovalo odkedy sa stala Hermionou Lestrangeovou, bolo aspoň čiastočne zmiernené. Po rozhovore so Snapom bolo všetko opäť v poriadku, čo bol paradox, na ktorý si ešte stále tak celkom nedokázala zvyknúť. Nemala však čas nad tým uvažovať, už len preto, lebo na ňu čakal Draco Malfoy, so svojimi priateľmi, Crabbe a Goyle boli pri ňom tak ako vždy, čo bola ďalšia skutočnosť, kvôli ktorej by predtým pociťovala skôr nepokoj než pocit bezpečia.

„Všetko v poriadku, sesternica?"

„Áno, myslím, že áno."

Snažila sa nevšímať si to, akú má dnes dobrú náladu a hlavne čo tento druh nálady v ňom vyvolalo.

Mala v úmysle ísť do knižnice a začať so skúmaním toho, čo práve teraz považovala za najdôležitejšie.

Tlak na to, aby sa čo najskôr dostala späť do svojho sveta bol silnejší než kedykoľvek predtým. Mala všetky dôvody na to, aby to urobila, no uvedomila si, že isté veci jej budú zrejme vždy chýbať, že by si zrejme dokázala zvyknúť na možnosť, že by bola Snapovou obľúbenou študentkou a možno aj Dracovou sesternicou.

„Ak dovolíš, rád ťa odprevadím kamkoľvek len budeš chcieť, len pre istotu, zdá sa, že všetky vášne ešte neopadli a aj keď Longbottom je v poriadku, stále je jedným z našich vyvolených, na čo sú tunajší dosť hákliví."

„Longbottom je vyvolený?" tá otázky opustila jej pery skôr než o tom stihla vôbec uvažovať.

Draco to však zrejme považoval za určitý druh irónie, o čom svedčilo aj pokračovanie jeho úsmevu.

„Obávam sa, že áno, on a Potter sú v tom ako vždy spolu, len Weasley v tichosti žiarli a sleduje každý ich krok."

Nevedela či to, že je do tejto záležitosti zapletený aj Neville dobré alebo nie, nikdy predtým o ňom v týchto súvislostiach ešte neuvažovala a dúfala, že ani nebude musieť.

„Idem len do knižnice a potom na obed, ak to bude možné."

„Prečo by nemalo?"

„Neviem, na Rokforte sa môže stať čokoľvek."

„To máš teda pravdu, ale čo tá knižnica. Dal ti Snape nejakú špeciálnu úlohu, už tak skoro?"

„Áno, dá sa to tak aj tak povedať."

Nebola to celkom pravda, no bola to dobrá výhovorka na to, aby mu vysvetlila svoj možno až príliš skorý pobyt v knižnici, nevedela či jej súčasné ja trávi až toľko času nad knihami, no školský rok ešte len začal a nikto im dosiaľ žiadnu úlohu nedal.