Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 4. kapitola (1)

Na hodinu elixírov Hermiona prišla stále ešte v Dracovej spoločnosti, Crabbe a Goyle ich nasledovali, zrejme tak ako to mali vo zvyku, nebolo až také ťažké si zvyknúť na ich prítomnosť, ako si pôvodne myslela.

V taške mala len jeden starý foliant, ktorý vyzeral nádejne aj napriek roku svojho vydania to bola jediná, kniha ktorá jej naznačovala doslova to najhoršie a podľa možnosti zrejme aj pravdivé.

Mysľou jej prechádzali autorove teórie, tak intenzívne, že ani nevedela kedy vlastne Snape vstúpil do triedy, len matne si uvedomovala to, že ju Draco odprevadil k prednej lavici, Pansy sedela vzadu s Greengrassovou, zrejme nezdieľala jej a Dracovo nadšenie pre elixíry. Jej myseľ však plne zamestnávalo to, čo sa stalo, hneď po jej vstupe do triedy, strach v očiach jej spolužiakov a obdivné pohľady zo slizolinskej strany, s tým všetkým sa musela hneď po svojom príchode vyrovnať. Rovnako ako s Dracovým nadšením, ktoré schladilo jej rodiacu sa náklonnosť k nemu.

Jej však neostávalo nič iné, len nateraz venovať pozornosť vyučovaniu a tváriť sa, akoby to všetko pre ňu bola len bežná rutina. Nič z toho sa tak či tak nestane, keď sa vráti do svojho sveta, stále verila, že sa jej to podarí aj napriek nepriaznivým prognózam, neostávalo jej nič iné, len sústrediť sa na hodinu elixírov, aby sa aspoň trochu upokojila a zbavila ťaživých myšlienok.

„Vitajte v mojej triede, pre mnohých z váš je to posledný rok, počas ktorého sa budete môcť venovať štúdiu tohto výnimočného predmetu a mňa okrádať o drahocenný čas," Snape si neodpustil jednu zo svojich zvyčajných poznámok, ktorá polovicu triedy nahnevala a tú druhú potešila zrejme viac než by bolo vhodné. Predpokladala však, že väčšine jej spolužiakov sa po tomto vyhlásení tak či tak uľaví, tento predmet všeobecne nepatril práve k tým najobľúbenejším, za čo niesol vinu Snapov zvyčajne nekompromisný a dosť autoritatívny štýl výučby.

„Do šiesteho ročníka výučby elixírov beriem len študentov, ktorí na skúškach VČÚ dosiahnu hodnotenie vynikajúci."

Hermiona pocítila nový náznak znepokojenia aj napriek tomu, že časť jeho prejavu si už vypočula predtým vo svojej dobe, tentoraz to povedal ešte omnoho viac zlovestnejším spôsobom, než to urobil predtým. A aj ona pocítila značné obavy spojené s tým, či sa jej niečo také podarí, nech už bude kdekoľvek. Blízkosť tých najdôležitejších skúšok v doterajšom živote ju desila viac než si vôbec dokázala pred sebou priznať, všetci si mysleli, že to hravo zvládne, no ona mala pochybnosti od prvého dňa, kedy jej bolo jasné, že jej budú položené všetky tie dôležité otázky a ukáže sa, čo sa skutočne dokázala naučiť aj v praxi.

„Pred sebou však máme ešte celý školský rok, počas ktorého od vás všetkých vyžadujem dôslednosť a disciplínu. Pre tých, ktorí počas prázdnin náhodou nezabudli čítať budú na tabuli tak ako vždy, pokyny na prípravu elixíru, ktorý by ste už na vašej úrovni mali poniektorí aj zvládnuť. Dnes sa pokúsite pripraviť Mesačné slzy."

Hermiona zdvihla zrak k tabuli, na ktorej boli už napísané pokyny, postup napísaný na tabuli sa čiastočne odlišoval od postupu, ktorí si ona sama prečítala počas prázdnin v učebnici, Snape urobil priam znepokojujúce zmeny, opýtať sa ho na to, by však zvyčajne hraničilo s provokáciou, no ona pocítila ako sa jej ruka zdvihla, akoby snáď spojená s inou vôľou než s tou jej. Stalo sa to takpovediac automaticky, skôr než stihla zastaviť svoje vlastné telo.

„Slečna Lestrangeová?"

Pocítila na sebe dotyk Snapovho pohľadu, nie nepriateľský, ale skôr vzhľadom na situáciu tentoraz viac-menej chladný.

Všetky oči sa dívali na ňu, pocítila napätie, ktoré bolo takmer neovládateľné. Nemala to urobiť, nemala vôbec s niečím takým začínať, Snape predsa nemá rád, keď ona sama čokoľvek komentuje, Snape, ktorého pozná jej neostane nič dlžný.