Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 3. kapitola 1

Harry a Ron sa netvárili práve najprívetivejšie,  keď ich videli vychádzať z riaditeľovej pracovne. Profesor Black si s profesorom Snapom vymenil mimoriadne chladné pohľady, ich predchádzajúci hnev, akoby bol čiastočne zmiernený riaditeľovým dohováraním.

Harry a Ron sa netvárili práve najprívetivejšie, keď ich videli vychádzať z riaditeľovej pracovne. Profesor Black si s profesorom Snapom vymenil mimoriadne chladné pohľady, ich predchádzajúci hnev, akoby bol čiastočne zmiernený riaditeľovým dohováraním. Cítila sa nepríjemne takmer až v ohrození, keď si opäť plne uvedomila, že je sama, že na svojich najlepších priateľov sa už nemôže spoľahnúť ani len čiastočne. Bola pre nich dcérou Bellatrix Lestrangeovej, tým najhorším zlom. Oni len pomáhali Nevillovi, nepotrebovali, aby bola pri celej tejto nepríjemnej záležitosti prítomná ich vedúca fakulta, oni neboli tí, ktorých konanie podliehalo menšiemu vyšetrovaniu, našťastie len na úrovni školy. Nemala s nimi nič spoločné, nie tu, nie na tomto mieste, nie kým nenájde spôsob, ako to opäť zmeniť. Dumbledore ju však zveril do rúk jej vedúceho fakulty, nateraz nemohla uniknúť povinnosti pozhovárať sa s ním. Pre ňu to však práve teraz bol trest, ktorý si musela odpykať bez ohľadu na svoje vlastné záujmy.

Snape sa netváril nijak zvlášť prívetivo, vlastne si práve teraz ani nevšimla, že by sa na ich vzťahu mohlo čokoľvek zmeniť. Bol rovnaký ako vždy, to že útočil na Blacka bolo prirodzené vzhľadom na to, ako Black útočil naňho, konfrontácii sa zrejme v budúcnosti nedalo vyhnúť. No nevedela, prečo sa Black tak veľmi snaží Snapa ponížiť, prečo vedome niečo také urobil pred študentmi, to podľa nej nebolo správanie hodné profesora Rokfortu. Nebol to príklad, ktorý by mal svojim študentom dávať.

Dúfala, že to skôr či neskôr pochopí a zmieri sa aj s tým, že bude učiť ju, s tým, že nech sú spory medzi jej rodinou a ním akékoľvek, ona s nimi nemá nič spoločné.

***

Pracovňa profesora elixírov bola chladná tmavá miestnosť, s policami plnými kníh a elixírov, okrem jedného malého stromčeka, umiestneného na kraji Snapovho stola. Nemohla si ho nevšimnúť, priam cítila ako z neho vyžaruje harmónia a pokoj. Túžba po rovnováhe, ktorej čelila aj ona, no nedokázala ju dosiahnuť.

Okolo malého čarovného stromu, poletoval drobný kŕdeľ vtáčikov, každý z nich mal inú farbu, každý z nich vyjadroval iné spektrum nálady, ktorú dokázal zrejme pohotovo reprezentovať, Hermiona cítila ako sa kúzlo potešilo, že je blízko neho, akoby bolo tvárnou hmotou, ktorú mohla formovať na základe svojej vôle. Spoznala svoj vlastný rukopis začínajúceho kúzlotvorcu, nepochybovala o tom, že to bola ona, kto toto kúzlo s čarovným stromom vytvoril.

Nedokázala však celkom zakryť prekvapenie spojené s tým, že sa nachádza práve tu, na tomto mieste, práve v Snapovej pracovni, na stole obávaného majstra elixírov. No mohla sa aj mýliť, možno pre niekoho to kúzlo vytvorila a on to daroval svojmu obľúbenému učiteľovi, stále bola v hre aj tá možnosť.