Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 4. kapitola (7 ďalej)

Nott sa k nej správal agresívne, bol si až príliš istý tým, že sa absolútne podriadi jeho vôli, čo sa jej z duše protivilo. Nemal ani zďaleka také postavenie, aby si mohol dovoliť správať sa k nej takto.

Na niečo také nemohla len tak ľahko zabudnúť, to príjemnejšie bolo sledovať výraz jeho tváre, keď siahla po tácke s prstienkami, ktorá bola položená na obradnom stole. Ten výraz jeho triumfu si priala okamžite zmazať, a ak to už nemohla urobiť dobrým kúzlom, tak aspoň mu udelí lekciu, na ktorú mladý pán len tak ľahko nezabudne.

Pocítila však, ako k nej pristúpila jej teta, ako vždy elegantne oblečená, pani domu, ktorá žiaľ ako prvá zvyčajne stála proti jej rozhodnutiam.

„Hermiona, čo máš v úmysle urobiť?"

To už sa k nim blížil aj Draco, ktorý zrejme až teraz pochopil, že to čo mu povedala, myslí skutočne vážne v jeho pohľade bol priam neskrývaný obdiv, ktorý ju tešil možno viac než všetko ostatné.

„Nič zvláštne teta, len to čo ste odo mňa chceli. Trváte predsa na tom, že moje zasnúbenie bude uzavretou vecou už dnes? Nerozmysleli ste si to však?"

„Isteže nie, moja milá, dnes sa to všetko uzavrie presne podľa nášho plánu."

„Mama, možno by sme to predsa len mohli zvážiť," pokúsil sa Draco ešte zastaviť to, čo zrejme považoval za absolútne šialenstvo, vedela, že to vyvolá nepríjemnosti, možno ju aj vyhodia, tak či tak si však kvôli tomu nerobila starosti, mala predsa kam odísť, to bolo hlavné, že neostane na ulici, nič iné nepovažovala za natoľko závažné. Nebudú ju do ničoho tlačiť, ona sama sa rozhodne čo urobí so svojím životom.

„Neviem, Draco, prečo sa aj ty snažíš ma nahnevať, práve teraz pred našimi váženými hosťami."

Narcisa takmer bolestne zaryla prsty do jeho pleca.

„Mama ja ťa chcem len varovať, aby si nekonala priveľmi unáhlene, Hermiona sa k nemu nehodí, umučí ho k smrti, ak nie horšie, a ty predsa nie si jej matka."

Zdalo sa, akoby sa jej jeho slová predsa len dotkli.

„To stačí, Draco. Nechcem nič viac počuť," nahnevane sykla Narcissa, jej zovretie bolo zrejme pevnejšie, lebo Draco sa od nej s pomerne veľkou úľavou odpojil a nasledoval ju. Pocítila jeho pohľad a mierne prikývnutie spojené s tým, že aj on sa ako dedič rodu rozhodol podporiť ju.

To bolo všetko, čo Hermiona stihla zachytiť skôr než vzala prstienky a vykročila dopredu. To prudké gesto prebudilo všetkých na okolo, ich zjavný záujem ju však vôbec netrápil. Postarala sa o to, aby nemohli urobiť ani len krok, to ich dostatočne poučí o tom, čoho všetkého je schopná ak sa niekto rozhodne ju provokovať.