Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 2. kapitola 6

Takmer všetci ho sledovali so zatajeným dychom. Bol pre nich osobou, ktorú by mohli obdivovať alebo sa jej báť.

Stále čiastočne aj obávaný Sirius Black.

Aj ona to cítila, keď si uvedomila, že zrazu stojí priamo pred ňou, opäť.

„Slečna Lestrangeová vy a pán Longbottom budete prvou dvojicou."

„Pane, nemyslím si, že je rozumné, aby ste práve ich dvoch použili na demonštráciu akéhokoľvek z vašich šialených nápadov," počula ako Draco vedľa nej zaprotestoval proti tejto jasnej provokácii.

Profesor Black predsa povedal, že jej nebude robiť problémy, ale teraz to vyzeralo tak, akoby túžil urobiť presne pravý opak, akoby všetko to čo jej povedal bola len hra, ktorá ju mala priviesť do šialenstva.

„Práve naopak, pán Malfoy, to čo chcem urobiť, bude hlavne pre vaša dobro. Budete sa musieť naučiť čeliť problémom, budete sa musieť naučiť bojovať proti každému protivníkovi, nech by bol váš strach z neho akokoľvek silný."

„Slečna Lestrangeová, pán Longbottom ak vás smiem poprosiť postavte sa pred triedu."

Nemala na výber, musela poslúchnuť, videla len ako na ňu Pansy zdesene pozrela a ako Draco stisol päste a zašepkal niečo v tom zmysle, ako šialenec, maniak.

Nebolo to rozumné vzhľadom na to, čo sa stalo v minulosti, vzhľadom na to, čo sa stalo Nevillovým rodičom.

Harry však mlčal a neurobil nič, aby svojho krstného otca zastavil. On mu zrejme plne dôveroval, na rozdiel od nej.

Nech mal v úmysle čokoľvek obávala sa toho, že to nedopadne dobre, už len preto, ako sa Neville na ňu díval, keď bol takýmto spôsobom priamo vyzvaný k tomu, aby bol súčasťou profesorovho nápadu.

„Ona ho zabije, pán profesor, možno by ste skutočne nemali dovoliť, aby práve oni dvaja stáli proti sebe."

Aspoň Ron sa ozval, aspoň on sa rozhodol čeliť profesorovmu rozhodnutiu. Bolo viac než jasné, čo má v úmysle, potvrdzoval to aj napätý šepot, ktorý prechádzal všetkými lavicami, keď už bolo viac než jasné, že na nich nečaká žiadna detská hra.

„Nie, nechaj to tak, ja sa proti nej postavím," vyhlásil Neville odhodlane. Hermiona videla ako vstáva, ako prechádza medzi lavicami.

Aj ona vstala, nemala na výber, bol to príkaz učiteľa a ona sa len veľmi zriedkavo proti nejakému príkazu postavila takto priamo, počas hodiny.

***

„Absolútne nezodpovedné, dovoliť to potom, čo sa stalo. Black to vedel, on to vedel a aj tak to urobil!"

Hlas jej vedúceho fakulty znel stále nahnevane, stále tesne pred výbuchom, ktorému riaditeľ čelil s chladným pokojom. Jeho ruka stále spočívala na jej stoličke, čo opäť zaregistrovala potom, ako sa jej myseľ pomaly dostávala k tomu čo sa stalo.

„Profesor Black na to zrejme mal svoje dôvody, no pripúšťam, že sa dopustil chyby, o ktorej spolu ešte budeme dôkladne diskutovať. Čo sa stalo potom, slečna Lestrangeová?"

„Neviem, nie som si istá, ja som nikomu nechcela ublížiť, len som spanikárila, keď som uvidela toho hada."

Neville použil zaklínadlo, ktoré v prvom ročníku videl použiť Draca Malfoya a ona zrazu čelila hadovi, ktorý sa blížil priamo k nej.