Predslov

2K 108 11
                                    


Keď temná noc oblohu zahalí,
Tmavý les svoje tajomstvá odhalí.
V celom lese ticho, ani hláska,
Iba malé sŕňatko konármi praská.

Stratilo sa vo veľkom lese,
Zbadalo beštiu čo túži po mäse.
Žiarivé oči lesknú sa v kroví,
Úbohé sŕňa veľmi sa bojí.

Nebezpečný predátor,srsť sťa zamat,
Oči chcú len jesť,nevedia klamať.
Pred sŕňa sa postaví v celej svojej kráse,
Nech sa len pokochá,neuvidí ho zase.

Chlpy sŕňata zježené,v očiach strach,
Mysľou mu behá: ,,Ty odporný vrah!"
Vlk len zuby cerí a smeje sa,
Preskočí k obeti-zakusne sa.

Úbohé sŕňa na zem padá,
Malo sa radšej držať stáda.
Strašný vlk neľútostne ho na kusy trhá,
Mesačný svit na tú hroznú vraždu lúče vrhá.

Čochvíľa v lese niesú už sami,
Blížia sa k vlkovi starí známi.
Svorka vlkov pristúpi k bratovi,
Na ruky dajú mu železné okovy.

Keby si brat, s nami sa podelíš,
Rovnakým dielom sŕňa každému nadelíš.
No ty si len odporný prašivý pes,
Zmizni nám z očí teraz,hneď, dnes.

Zúrivý vlk na kolená nepadá,
Tomuto sa hovorí bratská zrada.
Odchádza z lesa s vysokým chvostom,
Do iného lesa prejde mostom.

Odvtedy každý druh je iný,
No prekliatie majú rovnaké.
Nemôžu sa navzájom vystáť.
Zvádzajú boje odveké.

Že medzi nimi nastať by mohol mier,
Už ani sami neveria.
Ten pravý raj na Zemi nastane,
Iba ak sa druhy pomeria...

Ja vlkWhere stories live. Discover now