Tsavoritovo zelená

9.

O 2 mesiace neskôr:

,,Teá, prestááň!"začala som sa krútiť pod jej nenechavými rukami. Už som postupne prichádzala o dych. Tušila som že je toto môj koniec, keď som započula hlas ktorý ma vytrhol z letargie, hlas mojej mamky, ,,dievčatá poďte sa najesť!"

Tea ma tu nechala a odišla po schodoch dolu do kuchyne. Ja som sa potrebovala ešte trochu  vydýchať. Po pár minútach som sa vydala tou istou cestou ako moja kamarátka.

V kuchyni už sedelo celé osadenstvo domu, v obsadení moja mama a Tea. Na mamu som iba kývla a na Teu som hodila ten najviac zlostný výraz ktorý som dokázala, tá sa na mňa iba nevinne usmiala a  napila sa džúsu z pohára.

Ja som iba pretočila očami, sadla si za svoje miesto za stolom a pustila sa do jedla. Po obede už musela Tea odísť preto som ju išla odprevadiť.

Keď som sa vrátila čakalo ma doma jedno veľmi nemilé prekvapenie.

Na gauči sedel môj strýko, mama stála pri ňom a o niečom sa rozprávali. Hneď som vedela že sa niečo deje. Podišla som bližšie, zatiaľ si ma nevšimli. Oprela som sa o stenu a načúvala ich rozhovoru.

,,Je to vážne nutné pán Stark?" opýtala sa moja mama. ,,Bohužiaľ pre jej dobro a pre dobro celej planéty je to nutné. Aj ja by som bol spokojnejší keby som to nemusel robiť."

Robiť? Čo chce urobiť? ,,Myslím že by ste sa mali najprv opýtať na jej názor. Aj keď chcem aby bola v bezpečí neviem či to príjme ako hotovú vec." Neviem o čom sa to rozprávali, ale vydedukovala som že preberali niečo spojené so mnou.

Zacúvala som naspäť do chodby, potichu otvorila dvere a potom s nimi viacej buchla, ,,mami som doma!" ,,Ahoj Zlatko, máme návštevu." Vyzula som sa a premiestnila do obývačky, keď som uvidela Starka hrala som prekvapenú.

Podišla som až ku gauču, ,,Pán Stark, čo Vy tu?" Videla som ako by mi niečo veľmi rád povedal, ale udržal svoju náturu pod pokličkou. Iba mi kývol na pozdrav a otočil sa na mamu. ,,Pani Sanderson mohli by ste nás tu nechať o samote?" Mama iba prikývla a odišla do kuchyne, ja som sa zatiaľ posadila na kreslo vedľa gauča.

Stark sa na mňa pozrel, zhlboka sa nadýchol ako profesor pred dôležitou prednáškou a opýtal sa ma. ,,Vieš kto je toto?" Ukázal mi fotku muža z ktorého ma prešli nepríjemné zimomriavky.

Loki bol muž ktorý pred rokom napadol New York za účelom podmanenia. Stačilo mi o tom počuť z telky, nechcem vedieť ako sa tí ľudia museli báť v New Yorku.

Prehltla som sliny, ktoré sa mi vzpriečili v krku a prikývla. ,,Loki, pred časom napadol New York."  Stark iba prikývol a odložil fotku na stôl. Asi bol rád že mi to nemusí vysvetľovať. Ale ja som aj tak o vysvetlenie stála, netušila som čo mám ja s nejakým šialencom spoločné.

,,Loki pred niekoľkými dňami utiekol z väzenia a pravdepodobne pôjde po tomto." Znova mi ukázal nejakú fotku bola na nej nejaká modrá kocka, ale mala odštiepený jeden roh. Ten tvar odštiepnutého rohu mi bol trochu povedomý. Nevyzerá náhodou ako môj prívesok?  Ten odštiepnutý kúsok. 

,,Táto modrá kocka sa nazýva Tesseract, je to kameň s ktorého pomocou môžeš cestovať medzi svetmi. Loki s jeho pomocou otvoril bránu do vesmíru a povolal si tak armádu Chitauri. S detailmi Ťa nebudem zdržovať, hlavné je že z Tesseractu sa, nejakým nedopatrením, kúsok odštiepol a naposledy sme ho zaznamenali u Teba. Vieš mi povedať kde je?" Musím povedať že sa správal veľmi ohľaduplne.

,,Viem," prikývla som na jeho otázku. ,,Spravila som si z  neho prívesok. Nenosila som ho a kamarátke Tee sa zapáčil tak som jej ho dala." Všimla som si ako Stark stisol ruky do pästí a pretočil očami. ,,A kde tú Tvoju kamarátku nájdem?"

Povedala som že mu ukážem cestu, vydala som sa ku dverám ku ktorým ma nasledoval.

Po ceste sme šli potichu, ani jeden z nás nechcel nič hovoriť a tak tú dusnú atmosféru porušiť.

Keď sme prišli pred väčší dvojposchodový dom obaja sme zastali. Ja som prešla až ku schodom a zastala, Stark zostal stáť na mieste. Zaklopala som a po chvíľke mi otvorila Tea.

,,Ahoj, môžeme ísť dnu?" opýtala som sa Tei, ale tá iba vyvaľovala oči niekam za mňa, vedela som čo je objekt jej záujmu. Nemienila som to však dať najavo. Pretočila som očami a luskla jej pravou rukou pred očami, konečne sa spamätala.

,,Hej, hej, jasné poďte ďalej." Pobádala nás, ja som kývla Starkovi ktorý sa rozišiel naším smerom a po chvíli zmizol za dverami spoločne s Teou.

Ja som sa teda vybrala za nimi. Keď sme si sadli na gauč v obývačke, vysvetlila som jej prečo sme tu. Tá hneď zbledla, ,,ja ho mám v izbe."

Mala som čo robiť aby som si svojou rukou necapla po čele, zbytočná bolesť. Iba som si vzdychla, ,,tak tam poň určite nejdem." Stark zdvihol obočie, ,,prečo, bojíš sa že ťa pohryzie čiastočka prachu?" Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.

,,Vy ho tak moc chcete, určite viete aj ako vyzerá, choďte si teda poň sám," odpovedala som. 

Tea hneď začala krútiť hlavou a snažila sa niečo povedať, ale bola tak prekvapená jej návštevou že sa nezmohla na slovo. Nakoniec keď som na ňu zazrela si porazenecky sadla naspäť na svoje miesto a zvesila plecia.

Stark sa nakoniec postavil a nechal sa odviesť až pred Teinu izbu, ja som mala čo robiť aby som sa nerozosmiala. Tea bola celá červená, Stark si to nevšímal, asi sa mu to stáva často.

Vstúpil do izby a dvere sa za ním zabuchli, chvíľu sme nič nepočuli a potom sa odo dverí ozvalo, ,,doprdele to tu vybuchla atomovka?!"

Ja som to už nevydržala a začala som sa strašne smiať. Tea Starka usmerňovala kde by asi mal byť ten prívesok, bola červenšia ako rak.

Po hodnej chvíli, kľudne mohla prejsť aj pol hodina, Stark konečne vyšiel z izby. Ja už som bola ukľudnená a nebolo na mne vidieť žiadne známky po smiechu. 

Vybrali sme sa teda naspäť ku mne domov, kým sme sa obúvali som stihla ešte Tei poďakovať.

Po ceste som nič nehovorila, ale prívesok som si vzala k sebe. Ani neviem prečo, asi môj vnútorný hlas hovoril mi nech si ho vezmem.

Pokrútila som nad svojím rozmýšľaním hlavou, čo viem možno to bol ten kameň...

,,Vieš ešte o niečom by som sa s Tebou chcel porozprávať." Pozrela som sa na muža vedľa mňa a vo výzve som zdvihla obočie. Pochopil a pokračoval, ,,Asi by bolo najlepšie keby si so mnou šla do Ameriky." Pozerala som sa naňho ako teľa na nové vráta.

,,Prečo?" ,,Ide o to že Loki po Tebe môže ísť. Kvôli tomu aby si bola v bezpečí, Avengers Ťa ochránia." Vyzeral ako by sa ma snažil upokojiť. No, ale nič moc na jeho predošlých slovách upokojujúce nebolo.

To po mne môže ísť ten podlý psychopat, ktorý by šiel v pohode aj cez mŕtvoly?! Iba kvôli tomu malému úlomku?

Uvedomila som si, keď pôjdem bude v bezpečí mamka, to je hlavné, nakoniec som mu iba prikývla. 

Prišli sme domov znova v chmurnej nálade. Mamka nás čakala za stolom v kuchyni, všetko to tu rozvoniavalo.

Pred ňou bola šálka s pariacim čajom a tanier s bábovkou. S úsmevom som si ku nej prisadla a naliala si do pripravenej šálky čaj. Stark si tiež prisadol, po asi pol hodine kedy sme dojedli bábovku a vypili čaj som si šla zbaliť veci.