Tsavoritovo zelená

17.

........ priznanie autorky .........

Jelikož má dnes jeden nemenovaný člen rodiny sviatok, chcela som ho prekvapiť a pridať ďalšiu časť. Takže ešte raz Ti prajem veľa zdravia, šťastia a nech sa ti (vám) nová kapitolka páči. 😉

...



Vo dverách stál Clint.

Nevinne som sa usmiala a dala ruky za chrbát, aby nevidel ako sa mi triasli.

Clint stál stále medzi dverami a nič nehovoril. Prebehol pohľadom medzi mnou a Lokim v cele. A znovu mu pohľad zastavil na mne. ,,Fury Ťa volá."

Prikývla som a rozišla sa jeho smerom. Pri tom som ešte raz zavadila pohľadom o Lokiho.

Teraz sa už neopieral o sklo, ale stál s perfektným držaním tela asi o dva kroky ďalej. Otočila som hlavu naspäť a nasledovala Clinta, ktorý sa otočil a niekam kráčal. Išla som za ním.

Nevyzeral byť moc nadšený tým čo som urobila a tak som sa rozhodla ospravedlniť, ,,prepáč Clint asi som nemala utekať." Clint po mne švihol pohľadom a hneď aj hlavu obrátil naspäť.

,,Nemala, dostal som za to poriadne vynadané. Vieš aký je to trapas musieť ísť za Furym pretože Ťa neviem nájsť? Vieš ako sa mi Stark rehotal?" Mala som čo robiť aby som sa nerozosmiala ja.

,,Prepááč." Pretiahla som. Clint sa na mňa pozrel a zdvihol obočie, ,,čo za to?" Zasekla som sa, ,,eeh, pusu na líce?" Opýtala som sa. Clint vyzeral že nad tým vážne rozmýšľa. Nakoniec prikývol a zastal.

Ja som si sama pre seba vzdychla a naozaj sa dala do toho že mu tú pusu dám. Kvôli jeho výške som sa musela dať na špičky a ak by ma nechytil okolo pása, tak by som sa strepala na zem.

Chcela som mu vtisnúť rýchlu pusu na líce, lenže Clint otočil hlavou a ja som mu ju tým pádom dala na pery. Hneď ako som si to uvedomila som nadskočila ako by ma kopla elektrina.

Musela som byť úplne červená a ten kretén sa mi ešte začal smiať. ,,Vážne?!" ,,Keb-keby s-si sa vid-videla," stále sa smial. Zamračene som sa na neho pozrela, otočila sa a kráčala ďalej. Clint ma nasledoval a stále sa rehotal ako postihnutý.

Nakoniec sme prišli až pred zasadačku, kde som podpisovala tie papiere. Bez vyzvania som došla dovnútra a ten tupáň hneď za mnou. A ešte sa smial, čo dostal záchvat?

Vo vnútri boli všetci a sedeli na stoličkách, Natasha sa prekvapene pozerala na mňa a Clinta.

,,Čo sa mu stalo?" Opýtala sa ma. V tejto chvíli som úplne očervenela. Rýchlo som prešla ku Clintovi a vrazila mu lakťom do rebier. Okamžite sa prestal smiať a zamračene sa na mňa pozrel.

,,Nič sa nestalo, iba dostal záchvat smiechu, z ničoho nič." Provizórne som Clinta znovu štuchla do hrude, nevyzeral že by mal chuť niekomu to povedať.

,,Fajn." Fury sa postavil, vyzeral strašne naštvane. Mala som chuť zdrhať. ,,Čo ste si myslela?! Zbláznili ste sa? Viete aké bolo nebezpečné za ním ísť?!" Došlo mi že sa nebojí o mňa. Kto by sa už tu o mňa bál. Bál sa o niečo iné. Keď mi došlo o čo. Stále mi neveril.

,,Nepustila by som ho, ak myslíte to. Nie som samovrah." Všetci sa pozreli raz na mňa a raz naňho. Slova sa tiež ujal Kapitán, ,,vieš nebolo to úplne najlepšie rozhodnutie Melody mohol Ti niečo urobiť." ,,Nič mi neurobil a ani neurobí." ,,Ako to môžeš vedieť?" Opýtal sa tentoraz Tony.

,,Počúvali ste ten rozhovor?" Všetci prikývli. ,,Mám pocit že ma kvôli niečomu potrebuje, to čo hovoril a ako sa správal. Myslím že za tým je niečo viac. Neviete vlastne prečo sem znovu prišiel?" ,,Kvôli teserractu."

,,Ale na čo ho potrebuje?" ,,Nie je to snáď jedno?" ,,Nie je, aj keď je to vrah nemali by ste sa snažiť nájsť jeho motív? Neviete čo za tým všetkým stojí."

Tentoraz sa postavil Tony, ,,ty ho obraňuješ?! Zabil stovky ľudí, ďalšie stovky ovládol a medzi nimi aj teba! Vieš si predstaviť čo všetko sme museli spraviť aby sme ťa našli?!" Uchechtla som sa, ,,vy ste ma nenašli. Ak by som neposlala ten e-mail, doteraz by som bola zatvorená v tom komplexe."

Všetci sa na mňa začali pozerať nejako divne. Natasha bola prvá ktorá sa aj niečo opýtala. ,,O čo sa tu jedná? Tony?" Ten sklonil hlavu, nechcel sa jej pozerať do očí. Došlo mi že o tom nič nevedeli. Znova klamal.

Bola som z celej tejto situácie unavená, ,,keď ma Loki uniesol a ovládol, spravil zo mňa návnadu myslel si že vás tým priláka, ale neprišli ste. Raz ma tam skoro prešlo auto, našťastie ma zachránil jeden chlapec. Udrela som sa do hlavy a omdlela som. Potom si už pamätám že nie som ovládnutá. Vrátila som sa naspäť za ním a keď nikto nedával pozor nahackovala som sa na jeden počítač a poslala Tonymu e-mail s mojimi súradnicami."

Ak by sme boli v animáku povedala by som že im oči vyšli z jamiek, tak prekvapene sa na mňa pozerali. Nakoniec sa všetci otočili na Tonyho a Fury po ňom skríkol, ,,Stark!" Ten sa pohodlnejšie usadil na stoličke a pozrel sa naňho. ,,No čo tak som vám o tom e-maile nepovedal a čo?" ,,A čo? A čo?! Viete vôbec čo sa mohlo stať?!"

Myslím že chcel Tony niečo povedať a aj by to spravil keby nezačal zvoniť alarm. Všetci sa pripravili, teda okrem mňa a Brucea, ten stále sedel na mieste a dúfal že sa stane tou stoličkou na ktorej sedí. Fury sa na mňa otočil, ,,ty ostaneš tu. Barton dajte na ňu pozor a nech vám znova neutečie!"

Ostatný vybehli z miestnosti, ostali sme tu iba traja. Clint prešiel k Furyho miestu a niečo spustil, nad stolom sa objavil hologram. Bola to mapa celého Helicarrieru a nad pár miestami svietila červená. Clint dával ostatným vedieť kam majú ísť, zrazu sa ale zasekol. Poriadne zanadával a než niečo stihol spraviť, kúsok od nás vybuchla bomba. Clint ma včas stihol strhnúť na zem. Lenže Bruce vypadol obrovskou trhlinou von.

,,Bruce!" Skríkla som, do očí sa mi začali tisnúť slzy. ,, Neboj sa toto ho nezabije." ,,Vážne?" ,,Vážne," venoval mi povzbudivý úsmev.

Clint musel ísť dávať ostatným vedieť čo sa kde deje, pustil ma a nasmeroval k jednej strane steny, kde som mala byť relatívne v bezpečí. Podľa toho čo hovoril, aj keď tu bol strašný hluk kvôli vetru, som si vedela spojiť že za tým stojí Loki, ktorému sa podarilo utiecť.

Hologram ukazoval že je pokazený jeden motor, na niekoľkých miestach bolo pretrhnuté plátovanie lodi a niekoľko ďalších vecí. Preglgla som. Toto nevyzerá dobre.

A Clint by im mohol dosť pomôcť. Povzdychla som si. ,,Clint!" Otočil sa mojím smerom, ,,no?!" Museli sme po sebe kričať, inak by sme sa nepočuli. ,,Choď za nimi, ja to tu zvládnem! Potrebujú ťa!" Všimla som si ako zaťal sánku.

Niečo povedal do komunikátora a asi dostal povzbudivú odpoveď, pretože mi povedal aby som bola opatrná a odišiel.

Ja som sa snažila nevypadnúť z tej diery. To by sa mi ale podarilo iba za predpokladu že sa loď nakloní. Asi som mala byť ticho, ani nie o minútu sa loď vážne naklonila, ja som stratila pevnú pôdu pod nohami a šmýkala som sa smerom k tej diere.

Snažila som sa nejako zabrzdiť, ale nič nepomáhalo. Toto je koniec.

Oči sa mi naplnili slzami, nohy mi prepadli cez okraj a ja som sa našťastie stihla zachytiť. Držala som sa a snažila sa aj napriek odporu vetra vyškriabať naspäť. To sa mi nepodarilo, sily mi už dochádzali a ja som sa už nezvládla udržať.

Najprv mi ukĺzla ľavá ruka a potom aj pravá.

Padala som.