Tsavoritovo zelená

20.

Zobudila som sa v mäkkej posteli, zababušená pod teplučkou perinou. Od slasti som vzdychla, pretočila sa na bok a snažila sa spať ďalej.

To by sa mi podarilo ak by mi do izby nevtrhol Tony. Zľakla som sa až tak že som spadla z postele. ,,Si v poho? Zrazu si zmizla." Opatrne som sa posadila na kolená a cez posteľ na neho zatrela. 

,,Čo je? Prečo ma budíš?" Pretočil očami, ,,v obývačke je Fury chce s tebou hovoriť." Tony ani nepočkal na odpoveď a už boli dvere od izby zatvorené.

Zavrčala som a rozišla sa do kúpeľne. Tu som sa umyla a prezliekla.

Už voňavá a čistučká som prešla tých niekoľko metrov do kuchyne. Tony stál za barom, kde si nalieval niečo do pohára. Nat stála pri sporáku a niečo kuchtila a Fury stál pri ostrovčeku vo svojom zvyčajnom postoji.

,,Čo potrebujete?" Prešla som rovno k veci. ,,Aj vám dobré ráno slečna." Dobré bolo pokiaľ ste neprišli a ja som si nespomenula čo sa stalo včera. Pretočila som očami a nevyjadrovala sa.

,,Potreboval by som s vami prebrať čo sa stalo včera." Všetci sa dívali našim smerom a mne z toho bolo veľmi neprijemne. Fury našťastie povedal vetu za ktorú som bola vďačná. ,,Osamote prebrať."

Tony pretočil očami, hodil do seba pohár niečoho hnedého, asi whiskey a zavrčal. ,,J.A.R.V.I.S ukáž im zasadačku."

Ozvalo sa iba zaisté pane a potom nás J.A.R.V.I.S. vodil niekoľkými podlažiami a pár chodbami. Pristáli sme na mieste kde je zasadačka. Vyzeralo to veľmi moderne. Nechcelo sa mi však nad takýmito vecami rozmýšľať. Zapadla som do sedačky a snažila sa trochu upokojiť.

Pár veci zo včera mi nie je jasných. Stále mám v hlave obraz toho ako ma Loki liečil. Nikto iný to však nevidel.

Za to čo sa stalo, či už v sne alebo naozaj sa veľmi hanbím. Veď som sa snažila zabiť. Vždy som bola dosť silná a nadávala som si iba za myšlienku tohto typu a teraz? Teraz sa v kľude napichnem.

Nebola som si však dostatočne istá čo presne sa stalo. Som zmätená. Pamätám si ako som tam stála, Loki mi šepkal do ucha že som slabá a nikdy ho neporazím a o spomienku neskôr ma už budí Tony. Tiež si pamätám čo sa asi stalo medzitým.

Je to však akoby v hmle, ako sen ktorý sa vám sníva aj keď si ho pamätáte neviete si ho so snom spojiť. Neviete zistiť či to náhodou nie je skutočnosť. Sykla som. Z ničoho nič ma pichlo v hlave.

,,Ste v poriadku, slečna?" Kvôli pichľavej bolesti som iba prikývla a prestala myslieť na včerajšok, na Lokiho, na to bodnutie. Bolesť hlavy tiež odznela a tak som sa zhlboka nadýchla.

,,Iba ma pichlo v hlave, nič vážne." Fury sa na mňa pozrel veľmi tázavo. Zdvihla som obočie. O čo mu ide? ,,Chceli ste sa o niečom porozprávať." Nadhodila som lebo mi toto bolo veľmi nepríjemné. ,,Áno, to chcel." Dal si pár sekundovú pauzu, asi aby dodal svojej otázke dôraz.

,,Vysvetlite mi z vášho uhla pohľadu, čo sa včera stalo." Toto nebola otázka. ,,Čo chcete vedieť?" Fury sa zamyslel, teda aspoň sa tak tváril. Skôr mám pocit že všetky otázky si vytvoril dopredu.

,,Od doby keď vás agent Barton, nechal samú v zasadačke." Vzdychla som si, aby som svojej frustracií dodala dôraz. To bude dlhé rozprávanie.

,,Keď ma Clint v zasadačke nechal loď sa po chvíli narovnala a mňa to odhodilo, šmýkala som sa k diere. Myslela som si že spadnem, v poslednej chvíli ma však zachránil Loki."

Tu ma Fury zastavil, ,,Loki?" ,,Áno." ,,Ten ktorý sa snaží ovládnuť našu planétu a nenávidí náš druh? Ten Loki?" S úplne kľudnou tvárou som sa mu pozrela do tej jeho. ,,Poznáte nejakého iného Lokiho?"