Tsavoritovo zelená

15.

Moje ruky automaticky poputovali hore ku hlave pri zvuku cvaknutia. Čo ma dosť vystrašilo.

,,Stáť! Ani sa nepohnite!" Hlas bol mužský a docela hrubý, moja myseľ sa vrátila k tomu čo mi na lúke hovoril Tony. Žeby? Opatrne som sa naňho pozrela, samozrejme periférne. Černoch s holou hlavou a s páskou cez oko. Jééé, pirát! Pri tejto myšlienke, aj cez moju situáciu, som sa skoro rozosmiala.

,,Som Melody Sanderson, poslal ma sem Tony Stark. Vraj tu na mňa má čakať Fury." ,,Melody Sanderson?" Pochybovačne sa ma opýtal. Prikývla som.  Počula som kroky a následne stál predomnou. Zo zbrane dal ruku dole, zaistil ju a odložil do puzdra.

,,Moje meno je Nick Fury. Stark ma požiadal nech na pár dní postrážim jeho nevychovanú neter." Pri slovách nevychovanú neter som sa trochu pozasekla. Keď ja som nevychovaná čo je potom on?! Povzdychla som si. Nemá cenu riešiť niečo také. Mám dosť iných problémov.

Pozrela som sa na neho, ,,vyzerám byť nevychovaná?" Fury trochu zmenil ten kameň ktorý má na krku a poriadne si ma prezrel. ,,Z jeho rozprávania? Určite áno, ale dosť mi o vás povedala aj agentka Romanoff. Obľúbila si vás." Milo som sa usmiala keď som započula Natinne priezvisko.

Fury zrazu zastal na mojich očiach, videla som že siaha po zbrani. ,,Deje sa niečo?" Netušila som o čo mu ide. ,,Ste ešte stále pod Lokiho vplyvom." V mojej chlebárni mi to začalo šrotovať o asi päť sekúnd mi došlo o čom rozpráva. Hneď som sa začala obraňovať.

,,Tak to nie je. Kvôli tomu aby Loki nezistil že som sa prebrala som si kúpila šošovky. Nie je to nič viac ako kus divnej substancie. Naozaj." Videla som ako viditeľne pookrial. Ale ešte som nemala vyhrané. ,,Dokážte to." Povzdychla som si, ale tie prapodivné veci som si vytiahla z očí. Popravde sa mi hneď uľavilo. Fury tentokrát ruku zo zbrane pustil a prikývol. Ja som divoko zamrkala aby som vedela poriadne zaostriť.

,,Docela zaujímavý nápad, vyšlo vám to?" ,,No podľa toho že tu stojím živá a zdravá, tak asi áno." Ešte stále si pamätám na ten nechutný smiech ktorý zo seba vyľuďoval môj únosca. Keď som na túto nepríjemnú spomienku pomyslela, prešli mi po chrbte zimomriavky a musela som sa ošiť. Fury si to všimol, ale nekomentoval.

,,Poďte za mnou." Zavelil a niekam sa rozišiel. Išla som teda za ním. O chvíľu sme prišli ku, no nazvala by som to asi malým tryskáčom. Otvorili sa dvere a vysunul sa mostík, Fury a ja sme po ňom prešli do vnútra lietadla. Všetko vo vnútri bolo moderné, nie tak ako to lietadlo ktorým sme išli s Tonym na Slovensko, ale asi ako špionážne alebo vojenské lietadlo. Bolo malé, ale docela priestorné.

Usadili sme sa na sedadlá a vzlietli sme. Po asi pol hodine kedy ani jeden z nás nič nepovedal sme dorazili na miesto určenia. Vyšli sme na niečo ako paluba lietadlovej lode, čo som si myslela až do momentu než som nezistila že sme vo vzduchu, skoro som začala od ľaku kričať. Ja tak nenávidím výšky! Iba som preglgla a snažila sa neomdlieť.

Fury sa znova rozišiel niekam, nevedno kam a ja som si musela pobehnúť aby sa mi nestratil z dohľadu. Toto mi pripomína môj prvý deň u Tonyho. Dobehla som ho až pri dverách ktoré viedli do vnútra lode, lietadla, dopekla čo je toto za vec?! Do pomyselného zoznamu v mojej hlave som si uložila spýtať sa na to niekoho, kto mi bude aj ochotný odpovedať. S Furym sme prešli ešte niekoľkými chodbami než sme prešli ku jedným dverám. Odniekiaľ vytiahol kartu ktorú priložil ku číselníku na ľavo a dvere sa otvorili.

Prešla som dverami v tesnom závese za ním. Nachádzali sme sa v zasadačke. Bol tu jeden kruhový stôl a 7 stoličiek. Fury sa na jednu z nich posadil a pokynul mne aby som urobila to isté. Sadla som si na už spomínanú stoličku a pozrela som sa na Furyho.

,,Potrebujem po vás aby ste toto podpísali," hodil predo mňa štos papierov. Keď som sa pozrela bližšie a spomenula si na pár odborných slovíčok, došlo mi že ide o zmluvu o mlčanlivosti. Povzdychla som si, zbežne prehliadla papiere, ktorým som aj tak väčšinu nerozumela a podpísala to. S tichými prosbami k niečomu hore nech som sa práve neupísala aj k predaju orgánov. Fury mi hneď papiere vzal, zbežne si prezrel môj podpis a papiere odložil.

,,Ako som už hovoril volám sa Nick Fury, som riaditeľ S.H.I.E.L.D.u čo je tajná špionážna organizácia, ktorá má za úlohu ochraňovať civilistov daného štátu. Pred hrozbami akou je napríklad Loki, Hydra a tak ďalej." Na chvíľu som ho stopla, ,,Hydra?" Všimla som si ako sa na mňa pozrel ako na malé dieťa ktoré by malo držať ústa zatvorené a zamknuté na kľúč. ,,Je to organizácia ešte z doby druhej svetovej, snaží sa prevziať moc pomocou strachu a teroru. Skrátka a dobre sú to nacisti." Prikývla som.

,,Tú zmluvu som vám dal podpísať z jedného zásadného dôvodu, S.H.I.E.L.D. je tajná organizácia, nikto sa o jej pôsobení nesmie dozvedieť. Je nebezpečné a to aj pre vás aby sa zistila spojitosť medzi vami a nami. Určite vám už stačí že máte na krku Lokiho, však?" Znova som bola ticho a prikývla.

,,Ste tu vítaná, ale do väčšiny priestorov Helicarrieru máte vstup zakázaný. Je to z bezpečnostných dôvodov." Ahá, takže takto sa volá táto lietajúca sprostosť. ,,Teraz prosím poďte za mnou Avengers za chvíľu prídu, počkáte ich na mostíku." Fury sa znovu zobral, obišiel stôl a počkal ma pri dverách kým prídem aj ja. Vstala som a prešla dverami von. Fury za mnou zavrel a znovu sme sa rozišli nejakým smerom.

Po chvíli chodenia a prechádzania všemožnými odbočkami sme sa dostali pred vysúvacie dvere. Fury znova prešiel kartou po číselníku a dvere sa otvorili. Vstúpili sme do miestnosti, po stranách boli polkruhové stoly za ktorými sedeli ľudia a ťukali do počítačov, v strede bolo niečo ako plošina okolo ktorej bolo zábradlie. A to celé završovalo obrovské okno cez ktoré bolo vidno iba oblaky. Preglgla som sliny a dúfala že neodpadnem. To sme tak vysoko? Raz som sa zhlboka nadýchla a vydýchla, hneď to bolo lepšie.

Fury prešiel do stredu na tú plošinu, ja som ho ako chvostík nasledovala a zastala za ním. Ani nie o pár sekúnd ku nám prišla nejaká žena hnedé vlasy, štíhla a v rukách držala dosky so znakom orla.

,,Riaditeľ." Kývla mu na pozdrav. ,,Hillová." To isté spravil Fury. Hillová ako som už stihla započuť sa na mňa pozrela a podvihla obočie. Nič však nekomentovala. ,,Melody," oslovil ma Fury a ja som mu hneď venovala svoju pozornosť, ,,mohla by si ísť pozdraviť Avengers za chvíľu sa vrátia určite by boli radi keby si ich prišla privítať. Budú v hangári." Tak nenápadne ako to šlo sa ma snažil zbaviť. Tak som mu to uľahčila a šla som preč. Ešte po ceste som mu poza chrbát povedala, ,,nemusia to všetci vedieť." A odišla z mostíka.

Vedela som že ma pochopil, len som dúfala že moje želanie splní a o tom kto som nikomu nepovie. Po pár odbočkách som stretla jedného muža a opýtala sa ho kadiaľ do hangáru, cestu mi vysvetlil a ja som podľa jeho inštrukcií prešla až do hangáru.

Bolo tu veľa lietadiel, ale mňa zaujalo iba jedno. Stálo pri ňom päť ľudí ktorých som až moc dobre poznala. Ten kúsok ktorý ma od nich delil som rýchlo prebehla a prvému človeku ktorého som mala v rane som vletela do náručia. Zhodou okolností to bola Natasha. Hneď ako ma uvidela a spamätala sa z toho stretu našich tiel ma objala naspäť. Chcela som niečo povedať tak som sa od nej odtrhla. Lenže práve vtedy z lode vystupovali dvaja bohovia, pri tom v zeleno-zlato-čiernom brnení som od ľaku ztuhla.