Tsavoritovo zelená

14. / časť prvá

Šlapem si to lesnou cestičkou, rozum mi pracuje na plné obrátky. Mám chuť zutekať, ale nohy ma nesú stále ďalej a ďalej. V očiach mi zavadzajú šošovky, nikdy som ich na sebe nemala. Potrebujem si na ne zvyknúť.

A teraz aký je vlastne môj plán? Je to jednoduché, v "prestrojení" sa vrátim za Lokim a budem sa snažiť zistiť jeho plán.

No, ale asi to nebude také ľahké, veď je to predsa boh klamstiev. Prinajhoršom ma znova ovládne, aspoň dúfam. Preglgla som sliny, keď som si uvedomila čo ešte by mi mohol urobiť. No nič ideme ďalej.

Moje kroky smerovali na mítinu v lese. Zastala som až pred nenápadným kameňom ktorý vytŕčal spod trávy. Dotkla som sa ho a on hneď začal žiariť na zeleno.

,,Môj Pán ma volá." Povedala som zasneným hlasom a predo mnou sa začal objavovať otvor v zemi. Kameň som pustila a prešla som k otvoru.

Rýchlo som zbehla schody dolu a podľa spomienok prešla do Lokiho kancelárie.

Ľudia ma zdravili, ale ten pozdrav mi vyhnal zimomriavky po celom chrbte. Nikto hold nechce opakovať 'Sláva Lokimu, tomu ktorý zjednotí vládu v našom svete!' ale musela som.

Keď som sa dostala k Lokimu a to že som sa veľmi prehovárala aby som tam šla. Som zaklopala na dvere a čakala, než odo dverí zaznie pokyn ku vstupu.

V tejto chvíli som sa pripravovala na môj herecký výkon. Zakázal každému nech sa mu pozerá do očí, to je veľké plus, aspoň pre mňa. Keď som počula 'ďalej' zhlboka som sa nadýchla a vošla do jeho kancelárie.

,,Ale, Melody, vitaj." Z jeho sladkých rečí sa mi robilo akurát tak špatne, mala som čo robiť aby som mu jednu hneď nevrazila. Strach zmizol v návale hnevu.

,,Môj Pane, práve som sa vrátila z mesta. Povedali ste aby som za Vami prišla." ,,Áno," všimla som si ako sa úlisne uškrnul, toto nedopadne dobre.

Nechala som ho nech rozpráva, bolo by asi divné ak mu skočím do reči. A to som sa vážne veľmi premáhala aby som zostala ticho.

Čakal bolo to vidno, testoval ma. Čakala som aj ja, mala som strašnú chuť pozrieť mu do očí. Postavil sa a podišiel ku mne, začal ma ako škrtič obkružovať.

,,Mám na Teba pár otázok, budeš tak láskavá a odpovieš mi na ne?" ,,Iste Pane, ak to bude v mojich silách." Pousmiala som sa. Vedela som že mi môže čítať myšlienky.

Na veľa vecí o Lokim som sa opýtala Tonyho v lietadle. Preto to viem a preto som aj vedela že bol Clint Lokim ovládnutý. A preto moje myšlienky odpochodovali na autopilota, myslela som nad tým ako je Loki super, ako pre neho chcem všetko urobiť. Keď Lokiho chytia budem si musieť vypreparovať mozog... 

,,Dobre, takže začínam. Kde je úlomok Tesseractu?" Pravdu Melody, pravdu. ,,Úlomok som dala Anthonymu Starkovi. Keď ste ma vzali Pane. Je veľmi pravdepodobné že ho má teraz S.H.I.E.L.D., ak im ho dal a ak nie, má ho niekde u seba." Zamyslene prikývol.

,,Fajn. Prečo si mala úlomok u seba?" Dobre a na toto mu mám čo povedať? Keď to vlastne neviem ani ja sama. Preglgla som zbývajúce sliny, vediac že ho touto odpoveďou nepoteším. ,,Neviem Pane."

Zastavil sa vo svojom pochodovaní okolo mňa a so zvrašteným obočím sa na mňa pozrel. ,,Ako to že nevieš?" ,,Neviem. Objavil sa mi vo vrecku. Netuším ako."

Zamyslene prikývol, ,,hovoríš pravdu, to máš šťastie. Nechci vedieť čo robím tým ktorý mi klamú." Zdvihol mi bradu dvomi prstami a postavil sa naproti mne. Jeho tvár priblížil ku mojej až sme sa skoro bozkávali.
Dýchanie sa mi od strachu zrýchlilo a znovu som mala chuť zutekať.

,,Mám na Teba ešte jednu otázku," medzi tým sa mi pozeral do očí, ,,prečo Ťa tá Plechovka ochraňovala?"  Do pi..tvora jelnatého... Môj pokus zachovať pokoj sa rozpadával v návale strachu. A čo teraz? Mysli Melody, mysli! Fajn asi to mám... Tak nie... Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa niečo narýchlo vymyslieť.

......... Priznanie autorky ...........

        Viem že táto časť je veľmi krátka, ale na moju obhajobu som sa snažila o napínavý koniec... Snáď mi to vyšlo. Určite viete koho som tou Plechovkou myslela však? ;)
Ďalšiu časť (14. / časť druhá) vydám ešte tento týždeň. Tešte sa. 😋