,,Nie som niekto komu za pomoc musíš platiť, stačilo požiadať. Steve si môj kamarát, spravím to pre teba aj zadarmo. Tak prestaň áno?"
Videla som ako sa uvoľnil. ,,Prepáč nechcel som ťa uraziť. Asi to vyznelo dosť blbo, že?" Usmiala som sa a spustila ruky dole. ,,Áno, to vyznelo. Tak čo potrebuješ kúpiť?" Začal menovať veci, povedzme že potrebuje vyhodiť a kúpiť nový šatník.
Keď sme prechádzali medzi obchodmi všimla som si New Yorker, rovno som ho potiahla a išli sme tam. Ukázala som mu ako si má vyberať oblečenie, kvôli tomu že nevedel svoje čísla som to vyberala od oka. Vzala som aj pár veľkostí naviac. Aby si mohol vybrať pre neho tú najlepšiu.
Takto sme prešli nohavice, tričká a aj mikiny. Podľa jeho menovania bundu mal. A teraz nemá byť zima.
Prešli sme ešte pár obchodov a nakoniec sa zmorený a s množstvom tašiek zvalili na sedadlá v jednej reštaurácií. Steve ma nakoniec na ten obed zobral. Ako poďakovanie a aj keď som chcela odmietnuť, môj žalúdok strašne protestoval.
Dosť sme sa medzi tými všetkými nákupmi porozprávali a zabavili. A aj teraz sme sa rozprávali, ,,keď som štít hodil, odrazil sa a zmietol Tonyho. Nič sa mu nestalo, ale nikdy som nepočul toľko nadávok koľko on v tom momente vypustil z úst." Smiala som sa. ,,To verím. On nadáva ako pohan."
,,Dobre sa mi s tebou rozpráva. Budeme ešte niekedy?" Usmiala som sa, ,,rada, keď prídem znovu do Ameriky." Steve sa trochu zachmúril, ,,ty niekam ideš?"
Trochu som sa zamračila, ,,áno, zajtra odchádzam domov. Tento týždeň mi končia prázdniny a mama sa o mňa bojí." ,,Aha, a kedy prídeš?" Zamyslela som sa, ,,ak ma tu Tony bude chcieť, tak cez letné prázdniny. Ak nie, tak cez letné prázdniny." Obaja sme sa zasmiali.
Po chvíli nám doniesli jedálne lístky. Vybrali sme si jedlo a celú dobu čo sme jedli, sme sa rozprávali.
Nakoniec som Stevea do jedného obchodu stiahla ja. A po asi štyroch hodinách prechádzania po obchoďáku a kupovaní všemožných vecí, sme nasadli na motorku a odviezli sa do Stark Tower. Pred ním ma vysadil a odišiel.
Chcel ísť so mnou hore, ale vedela som že je po dnešku tiež unavený a tak som ho poslala domov.
Vyšla som hore, príjemne unavená a zmorená. Tony s Pepp sedeli na gauči a na niečom sa zabávali.
,,Ahoj," pozdravila som ich. ,,Čus, aké bolo rande s vlajočkou?" ,,Nová prezývka?" Vedela som že vysvetľovať Tonymu že so Steveom sme nemali rande je ako hádzať hrach o stenu, kovovú stenu.
,,Je to lepšie ako hviezdička. Ale teraz fakt, nie si tu ani polroka a už randíš s jedným Avengerom. Ako sa ti to podarilo?"
S úsmevom som pokrútila hlavou, ,,ako už ti mám vysvetliť že s nikým nerandím? Je to iba kamarát. Kamarát ktorý potreboval pomoc." ,,A prišiel za tebou. Keď tu má Nat, Clinta, Brucea a tak ďalej a tak ďalej." Hádzal vo vzduchu rukami a počítal na prstoch mená.
Iba som kývala hlavou. Spomenula som si na niečo, čo som Tonymu chcela dať. Keď som ich fotila, sľúbila som si že tú fotku vytlačím a dám mu ju. Tak som kúpila rámik, vytlačila ju a dala ju tam, plus tam mal ešte jednu so mnou.
,,Niečo som ti chcela dať." Všimla som si ako sa mu zaiskrilo v očiach. Vyzeral ako malé dieťa, ktoré očakáva od mamky lízatko. Z tašky ktorú som zobrala so sebou som vytiahla zabalený fotorámik s našimi fotkami v baliacom papieri.
Keď ho uvidel, vytrhol mi ho z rúk a baliaci papier lietal úplne všade ako ho trhal. Zasmiala som sa. Tony si pozorne pozeral fotky a Pepp nenápadne cez jeho rameno tiež.
YOU ARE READING
Tsavoritovo zelená
FanfictionOsemnásť-ročná Melody sa zobudí na lodi, ktorá pláva nevedno kam. Bude potrebovať pomoc od jej stratenej rodiny. Kto bude ten záhadný cudzinec? Pomôže jej? To uvidíte v tejto knihe... Je to moja prvá kniha. Pomocnú ruku mi podáva moja najlepšia kam...