Tsavoritovo zelená

18.

..... priznanie autorky .....

Ahoj, než začnete čítať ďalšiu časť, bola by som veľmi rada ak by ste si prečítali môj úžasný výtvor. Dala som do toho srdce a snažila sa prepojiť postavy. Neviem na koľko sa mi to naozaj podarilo budem však rada za ohlasy. Tiež sa touto formou chcem poďakovať všetkým ktorý tento príbeh čítajú alebo mi ho pomáhajú tvoriť. Prajem príjemné čítanie. 

Zelené oči chladom zastrené,
stratené srdce smútkom trápené.
Lákavá ponuka mu hlavu obalí,
ako had mu všetky myšlienky otrávi.

Dievčina stratená vo svete,
iskrou žhavou obdarená v živote.
Kliatbou obostrený jej život zhatený,
život v láskou ním zradený.

Láska, radosť, rodina,
tieto pojmy nepozná.
Strasti života ho k nej doviedli,
ich životy sa ladne preplietli.

Ich myšlienky, svet a sny,
im láskou aj cez svety zhorí.
Pomocou jabĺk večnosti,
ich sny nadojmú zbytočnosti. 

.....  ......

Slzy ma štípali v očiach, ruky som mala od nerovnomerného povrchu došriabané až do krvi. Vôbec nič som necítila, myslím že za to mohol adrenalín. Myslela som že zomriem. 

Už som sa zmierila s tým že je toto môj koniec, keď ma zachytila čiasi ruka. Cez slzy v očiach som nevidela nič, radšej som oči zatvorila. Nech je to ktokoľvek práve mi zachránil život. Vytiahol ma hore. Keď som cítila pevnú zem, moje nohy nevydržali a ja som sa zviezla na kolená. 

Slzy sa mi znovu kotúľali po tvári, tento raz od radosti. Keď som otvorila oči a snažila sa zaostriť uvidela som môjho záchrancu, stále bol rozmazaný. Pocítila som tlak na lícach, môj záchranca mi práve utieral slzy. Prešiel mi aj cez oči a ja som konečne dokázala zaostriť na môjho záchrancu. 

Väčšina by si pomyslela že to bude Tony alebo že sa vrátil Clint, pretože si povedal že nie je bezpečné ma tam nechávať, ale môj záchranca bol niekto iný. 

Vysoký muž s dlhými havraními vlasmi, modrými očami a zeleno-čiernym brnením. Bol to Loki. 

Nemala som silu v rukách ani v nohách, zľakla som sa a jediné čo som chcela bolo dostať sa od neho čo najďalej. Z nôh som pristála na zadku pri pokuse sa dostať preč. Než som si uvedomila že ma zachránil. Nemusel to robiť a aj tak ma zachránil. 

Neviem či to bolo z eufórie že som živá alebo som to proste chcela. Moje ruky sa automaticky obmotali okolo Lokiho pása a hlava si našla miesto na jeho nohách. Znova som sa rozplakala, aj keď som sa sama so sebou dohodla že pred ním nikdy plakať nebudem. 

Stuhol, cítila som to. Zrazu sa uvoľnil a začal ma jemne hladiť po chrbáte. Musím uznať že to pomohlo. Keď som sa už dostatočne ukľudnila, odtiahla som sa a pozrela mu priamo do očí. 

,,Prečo si ma zachránil? Myslela som si že ma chceš zabiť." Loki sa na mňa neveriacky pozrel a potom. Potom sa rozosmial. Keď sa upokojil iba pokrútil hlavou. ,,S tebou to je vážne ťažké, ty si ozaj Starkova krv." 

Prehrabol si rukou vlasy a postavil sa. Podal mi ruku, nevedela som či ju prijať. Stále je to vrah a poriadny sviniar. Aj keď ma zachránil neospravedlňuje to jeho činy ktoré napáchal, či na mne alebo ostatných. 

Rozmýšľala som asi pridlho, povzdychol si a vytiahol ma do stoja. Všetko to spravil s ladnosťou páva, akoby som vôbec nič nevážila. Keď som stála na nohách pustil ma. Chyba. Hneď ako som stratila oporu začala som sa znovu približovať k zemi. Lokimu sa však podarilo zachytiť ma. Uškrnul sa.