Tsavoritovo zelená

16.

S pár ľuďmi som sa už rozprávala o tom čo by spravili, keby stretli niekoho kto im v minulosti ublížil. No skoro všetci odpovedali to isté. Dám mu minimálne facku alebo ho nakopnem.

Práve teraz som v takejto situácii ja a stojím tu stuhnutá strachom.

Thor s Lokim zamierili ku nám. Ale pre moje šťastie moju pozornosť upútal Tony, ktorý mi niečo hodil. Tú vec som rýchlo chytila a zatvorila v dlaniach. Keď som sa do nich pozrela uvidela som žiariaci predmet, obmotaný drôtom, na koženej šnúrke.

,,Nie že ho stratíš, jasné?" Podvihla som obočie. Divné. Nič som neriešila šnúrku si zavesila na krk a úlomok si schovala pod tričko.

Neviem ako sa to stihlo stať, ale ani nie o päť minút som sedela v izbe a pozerala telku. Fury mi dal jasný príkaz že sa odtiaľ nemám ani pohnúť. A tak som iba sedela a sedela a sedela. Asi o hodinu keď som myslela že sa nudou ukúšem, mi niekto zaťukal na dvere. Okamžite som vyskočila zo sedačky a bežala ku dverám. Otvorila som a za nimi stál Clint.

,,Ahoj, čo Ty tu?" prekvapene som zamrkala. ,,Dostal som Ťa na starosť a tak som si povedal že Ťa tu nenechám hniť, ale nejako sa zabavíme." Telom sa mi prehnal endorfín a rovno som skočila môjmu záchrancovi od nudy do náruče. Objal ma naspäť.

,,Tak poď." Prešli sme niekoľkými chodbami až sme sa dostali k železným dverám. Clint ich otvoril a pred nami sa rozprestierala obrovská hala. Vzadu boli terčovnice a rovno pred nami bol stôl a stojany na ktorých vyseli luky.

"Toto je iba moja telocvičňa, trénujem tu," prikývla som. Clint prešiel ku stojanom pred nami a vybral odtiaľ jeden luk, natiahol ku mne ruku a pobádal ma nech prídem za ním. Prišla som k nemu, ale on mi do ruky namiesto luku podal čierny podlhovastý kufrík. Nepríjemne som sa na neho pozrela a ten blbec vybuchol do smiechu.

,,Kým Ťa naučím strieľať musíš najprv vedieť ako luk zložiť." Pretočila som očami a kufrík položila na stôl. Otec bol vojak, učil ma všetko potrebné do života, medzitým aj ako narábať so zbraňami aj lukom.

Kufrík som otvorila, vytiahla stredové madlo luku a zasadila ramená ktoré som rovno zašrúbovala. Tetivu som natiahla na spodný koniec lučišťa a druhý som pritiahla ku hornému koncu. Pravou nohou som vkročila do luku, vytvorila jednoduchú páku a tetivu zasadila do ramena. Luk bol poskladaný, napnutý a pripravený na akciu.

Tázavo som sa otočila na Clinta ktorý tam stál s otvorenými ústami. Posmešne som sa uškrnula, ,,tak čo stále sa potrebujem naučiť strieľať z luku?" ,,O-odkiaľ to vieš?" ,,Môj otec bol vojak, naučil ma toho veľa, ako prežiť v prírode, loviť a aj ako sa brániť." Milo som sa pri tých spomienkach usmiala.

Keď som sa znova pozrela na Clinta, stál na mieste a mal ústa otvorené. Pobavene som sa naňho pozerala. ,,Zavri si tie ústa než Ti tam vletí mucha." Clint sa spamätal, nasupene zavrel ústa a zazrel na mňa.

,,Ideme strieľať." Vzal do ruky jeho luk a vystrelil na terč. Šíp sa zapichol presne do stredu. Pozrel na mňa a povýšenecky sa uškrnul. Pretočila som očami a tiež vzala do ruky luk. Cez plece som si prehodila tulec so šípmi a prišla som až ku Clintovi.

Postavila som sa do východnej pozície, založila šíp do základky, namierila a vystrelila. Šíp sa zapichol asi dva milimetre od toho Clintovho.

Teraz som sa povýšenecky pozrela na Clinta ja. Ten stál za mnou a so zvesenými ramenami sledoval šípy v terči. Odtrhol pohľad od terča a zapichol ho do mňa, ,,iba šťastie."

Mykla som plecami, založila ďalší šíp a vystrelila. Zapichol sa presne medzi tie dva, ktoré stále strašili v terči a tiež ich trochu oškŕkal.

Hrdo som sa usmiala a znovu som sa otočila na Clinta. Ten stál v tej istej polohe ako predtým, iba tentoraz mal otvorené ústa. Znovu. Prišla som ku nemu a zaklapla mu ich. Počula som ako mu cvakli zuby. Zasmiala som sa.

Clint si ti všimol, podlo sa usmial a rozbehol sa na mňa. Pre moje šťastie som sa mu stihla vyhnúť. Nenechala som mu ani chvíľu a rozbehla som sa preč. Pre moju veľkú smolu som bežala smer terče. Keď som si to uvedomila prešiel mi mráz po chrbte.

Môj mozog sa snažil nájsť únikovú cestu, jedna ho napadla. Jediný únikový východ boli dvere, ktorými sme prišli, Clinta som počula rovno za mnou.

V rýchlosti som sa rozhodla, otočila sa na päte a vyrazila proti nemu. Keď bol Clint asi dva metre odo mňa hodila som držku na zem a prešmykla sa mu popod nohami. Clinta to tak vystrašilo až stratil rovnováhu a spadol. Ja som sa rýchlo postavila a ušla von z telocvične. Škodoradostne som sa uškrnula a rýchlo sa odpratala preč.

Prechádzala som sa po Helicarrieri a hľadala jedáleň alebo kuchyňu. Docela irónia že mi Fury dovolil voľne sa tu pohybovať a potom ma zamkne v izbe. Snáď z toho nebude mať Clint problém.

,,Melody!" Skríkol za mnou niekto, zľakla som sa a otočila. Vypúlenými očami som sledovala Clinta ako si to ku mne šinie, post scriptum veľmi naštvane. Začala som bežať ako o život, niekoľko krát som zabočila až som vôbec nevedela kde som.

Všimla som si tu dvere, posuvné. Vyzerali ako tie ktoré vedú na mostík. Rýchlo som ku nim pristúpila, prešla kartou po čítačke a keď sa dvere otvorili rýchlo zapadla do vnútra.

Z pohľadu na interiér a obyvateľa miestnosti ma zamrazilo. Bola tu oválna sklenená cela, okolo ktorej stálo zábradlie a v nej stál Loki. Preglgla som. Toto nedopadne dobre.

,,Melody Sanderson, prečo si ma poctila svojou návštevou?" Bol mi otočený chrbtom, najprv som si myslela že to zistil nejakým kúzlom, potom mi došlo že ma vidí v odraze skla cely.

Čo tak si z neho trošku vystreliť?

Narovnala som sa a nahodila vážny výraz. ,,Pokľakni predomnou." Po týchto slovách som čakala veľmi naštvanú reakciu, tej sa mi aj dostalo. Loki sa otočil a z očí mu šľahali blesky, ,, čo si to dovoľuješ?! Vieš kto ja som?!" Uškrnula som sa, ,,slabý úbohý Ágarďan, ktorý nikam nepatrí. Už dvakrát si napadol Zem a dvakrát si zlyhal."

Loki sa naštval, prišiel až ku sklu, položil naň obe ruky a jednou po ňom buchol. Ak by som to nečakala, naskočila by som od ľaku.

,,Ty suka. Máš pocit že si vyššie ako ja? Ja som Boh!" ,,Ty? A Boh? Si nejako fandíš nie?" To že mi nadával som ignorovala, ale všimla som si že slová ako suka či štetka sa mu zapáčili.

Loki zavrčal, ,, prisahám Ti že až sa odtiaľto dostanem budeš trpieť."
Ach jaj, asi som ho naštvala trošku viac ako som čakala. ,,Myslíš si že sa odtiaľto dostaneš?" Loki sa zasmial, ,,vážne si myslíš že sa odtiaľto nedostanem?"

Trošku som sa zľakla, moja myseľ však chcela vedieť viac. ,,Hah, cela zo skla, vo výške niekoľko tisícok metrov a stojíš v železnej pasti spolu so stovkami agentov. Tvoje možnosti na útek sú docela malé."

Loki sa mi zapozeral trošičku prekvapene do očí, ale hneď ho to prešlo, nasadil svoju temnú masku a uškrnul sa.

,,Oni Ti to nepovedali, však?" Zháčila som sa, ,,č-čo mi mali povedať?" Moja hrdosť mi bránila zdupkať a tak som tam stála a snažila sa nepotentovať od strachu. Loki sa zasmial, môjho chabého pokusu si očividne všimol.

,,Ja som tu už uväznený bol." Zasekla som sa od prekvapenia. ,,Čo?"  ,,Podľa tvojho prekvapeného výrazu usudzujem že si nič nevedela," konštatoval so sebavedomím úsmevom na tvári.

V mojej hlave sa zračil kúsok hnevu, cítila som zradu, ale chápem ich. Otrávene som zafunela keď mi niečo došlo. ,,Prečo tak chceš v mojich očiach Avengers pošpiniť?"

Loki nevedel tak rýchlo zakryť prekvapenie.

Mal však šťastie niekto otvoril dvere. A ja som bola nútená sa otočiť.