Tsavoritovo zelená

12.

Utiekla som až dozadu ku Clintovi. Ten znova zasadil šíp do luku a čakal. Neveriacky som sa na neho pozrela, keď mal zbraň odložiť aby nepodrezal Tonyho, tak protestoval a teraz vyčkáva?!

Loki sa ku mne snažil dostať, ale jeho plány boli zmarené jedným milým človiečikom. Tony mu skočil na chrbát a snažil sa ho zvaliť, nevyšlo. Natasha do neho vystrieľala asi dva zásobníky a tiež to s ním nepohlo.

Clint stále vyčkával, niečo sa mi na tom nepozdávalo. Keď som sa na neho pozrela, luk zvieral pevne a jeho inokedy búrkovo-šedé oči boli sviežo-modrej farby. Preglgla som keď mi to došlo. Preto sa Loki neponáhľa, má ma v hrsti. Pokiaľ si ma ale Clint nevšíma a sleduje dianie okolo, mám čas ujsť.

Opatrne som spravila krok dozadu, našťastie neboli na zemi popadané polámané vetvičky ani listy. Moje kroky tlmila zatiaľ mäkká, zelená tráva. Až na jednu krásnu, milú, suchú vetvičku na ktorú som stúpla a ktorá mi zachrupala pod nohami. Jedna vetvička v okolí niekoľkých kilometrov a ja na ňu musím stúpiť, dofrasa, za čo ma pán Boh trestá?!

Vydesene som sa pozrela na Clinta, zamrzol v pohybe a otočil sa na mňa. Nevedela som čo mám robiť, zvažovala som iba dve možnosti. Prvá, zavolám ostatných a budem dúfať že ma stihnú zachrániť, než zo mňa Clint spraví cedník. A druhá utečiem a schovám sa za stromami aby mal horšiu mušku, aj keď, no je to Clint. Mám šancu tak jedna k miliónu že sa netrafí.

Musela som sa rozhodnúť veľmi rýchlo, Clint sa práve otáčal mojím smerom. Zvrtla som sa na päte a začala bežať ku stromom, plus som sa medzičasom modlila ku všetkým svätým, nech ma netrafí. Našťastie pre mňa, ma naozaj netrafil.

Schovala som sa za jeden širší strom. Vydýchavala som sa z behu, ak toto prežijem bez úhony na mojom psychickom a fyzickom zdraví, spravím niečo s tou kondičkou.

Po vreckách som lovila telefón a dávala pozor či niečo nezačujem. Keď som ho konečne vytiahla, zapla som ho a prešla rovno na kontakty.

Skrolovala som medzi mojimi kontaktmi a hľadala ten správny, keď som ho konečne našla s menšou úľavou som ho vytočila. Chvíľu bolo počuť vyzváňanie, než mi to zdvihla.

,,Áno?" Úľavne som si vzdychla, ,,Nat, to som ja Melody. Išla som do lesa, Clint je zhypnotizovaný Lokim. Never mu." Počula som menšie zadrhnutie a potom niečo padlo. Zľakla som sa, ,,Nat? Nat!" Nič, neodpovedala mi. Preglgla som sliny, dnes asi už po stý raz a vykukla spoza stromu.

Z tohto uhla bolo veľmi pekne vidieť na celú situáciu. Nat ležala na zemi, pri nej bol Kapitán a snažil sa ju zobudiť. Tony sa práve bil s Clintom. Hulk bojoval s Lokim.

Vydýchla som si, ale po chvíli som znovu stuhla, niečo sa mi na tej scéne nepozdávalo. Poriadne som si všetkých prezrela a keď som prišla na to čo sa deje, skoro ma kleplo. Loki bojoval ako by sa nikam neponáhľal, plášť mu vial okolo tela a keď som sa poriadne prizrela mám pocit že mal rozmazané obrysy.

Preglgla som nový príval slín a snažila sa nevyšilovať. Začala som sa okolo seba obzerať. Keď mi po chvíli došlo že sa správam strašne panicky, pár krát som sa zhlboka nadýchla a potom vydýchla. Musím uznať pomohlo to.

Kriticky som sa okolo seba znovu obzrela. Ale nič som si nevšimla. Toto budem ešte ľutovať.

,,Viem že si tam, vylez!" Započula som tichý smiech. A chrupanie konárikov pod niečími topánkami. Predomnou sa zjavila postava, inštinktívne som sa natlačila na strom.

Loki ku mne kráčal, ruky zdvihnuté, ako pán Ježiš na kríži, na hlave tá divná zlatá helma a v ruke žezlo s modrým kameňom v strede. Znova sa tak divne uškŕňal.

,,Musím uznať že Tvoje pozorovacie schopnosti sú lepšie ako u mnohých iných podradných bytostí Tvojho druhu. Dokonca ani Thor," to slovo vyšplechol ako by to bola kyselina, ,,nevie ani po tých rokoch spolužitia, zistiť že ide o ilúziu."

Vylúdil niečo čo sa veľmi podobalo pobavenému smiechu. Aj keď u neho jeden nikdy nevie. Po chvíli smiechu, sa zatváril vážne.

,,A teraz, mi daj ten úlomok." Povedal až hrozivo kľudne. Bola som vystrašená a potrebovala som chvíľku na uvedomenie situácie.

Keď som si uvedomila, v akej kaši to som, začala som sa triasť ešte viac. Loki stál nadomnou ako démon. V tomto prípade asi boh.

Žezlo napriahol mojím smerom a pri tom sa mi pozeral hrozivo do očí. Nevedela som ako sa z tejto šlamastiky dostať, jediné čo mi napadlo bolo aby som mu ten úlomok dala a zdrhla. Moja myseľ mi však našepkávala že ma zabije len čo ten úlomok dostane.

Poobzerala som sa okolo seba a hľadala niečo na obranu, keď zrazu Loki ktorý ešte pred sekundou stál predo mnou, zmizol.

Teda to som si chvíľu myslela, ale keď som ho uvidela asi 7 metrov, napravo od mňa, musela som sa uškrnúť. Tony sa práve staval z ľahko omráčeného a prekvapeného Lokiho.

Trochu si oprášil oblek, aj keď to bol skôr divadelný kúsok, než to že bol špinavý a rozišiel sa mojím smerom. Bola som taká šťastná že som nevydržala a rozbehla sa oproti nemu.

Skočila som mu do náruče a on okolo mňa inštinktívne obtočil ruky. Myslím že by sme aj spadli nebyť Tonyho obleku, ktorý nás udržal vo vzpriamenej polohe.

Tony bol asi chvíľu prekvapený, ale nakoniec mi objatie opätoval. Po pár sekundách sme sa od seba odtiahli. A začal výsluch.

,,Si v poriadku? Nič Ti nespravil?" Záporne som pokrútila hlavou. Tony sa trochu pousmial, ,,to je dobre." Chytil ma za rameno. Trochu som sebou hekla, nečakala som to. ,,To som rád." Milo sa na mňa usmieval, trochu som bola prekvapená.

Tony by mi nikdy objatie neopätoval, nikdy by sa ma dobrovoľne nedotkol a nepovedal by že je rád že som v poriadku, ten by na mňa ešte nakričal, že čo ma to napadlo utiecť. Tiež som sa usmiala a chytila ho za kovovú ruku. Na to že je kovová, je teplá.

,,Tak, kde je ten úlomok?" Toto by sa Tony tiež spýtal. Ale tá otázka by bola na prvom mieste. Nat by sa ma pýtala či som v poriadku a Steve by sa na mňa ustarostene pozeral.

Chytila som ho za ruku a urobila jednoduchý výpad, ktorý ma naučila Nat, keď som tu bola prvý krát. Tony skončil ležiaci na zemi.

Obzrela som sa na Lokiho, ktorý ešte stále nehybne ležal v tráve. Mohol by to...

Hneď som sa rozutekala k nehybnému Lokimu, kľakla som si k nemu do trávy a prešla mu rukou po hrudi. Slabo zasvietil na zeleno a vytratila sa jeho podoba. Namiesto Lokiho tam teraz ležal Tony a nehýbal sa. Zľakla som sa a tak som sa k nemu naklonila, dýchal, bol iba v bezvedomí. Vydýchla som si úľavou, na chvíľu.

Niekto ma zo zadu chytil za rameno. Od ľaku som vykríkla, toto asi prebralo Tonyho. Lebo sebou prudko trhol a otvoril oči. Ja som sa otočila dozadu, kde stál Loki.

Zdvihol ma na nohy, snažila som sa niečo spraviť, ale bol silný. Ruku, tú ktorú mi nedržal, som natiahla k Tonymu. Úplne vystrašene som skríkla, ,,Tony!" So slzami v očiach, som sa snažila zachytiť Tonyho. On sa snažil mi podať ruku, ale bolo vidieť že sa poriadne pri náraze buchol.

Keď ma Loki chytil, spomenula som si na úlomok, ktorý som mala stále omotaný okolo ruky. Tej, ktorú mi nedržal, pre moje šťastie.

Vedela som že sa z tejto šlamastiky nedostanem a tak som úlomok strčila Tonymu do ruky, skôr ako ma Loki odvliekol. Ešte som za sebou počula kričať Tonyho moje meno. Než som skončila mysľou v temnote.

................ ..................

Priznanie autorky:

Ahoj, nakoniec sa mi podarilo kapitolu dokončiť v čas. Dnes som mala až moc voľného času. Tak som ho venovala písaniu.

Ďakujem za milé ohlasy😊😍. Ste moja inšpirácia. A za to vám patrí jedno veľké ĎAKUJEM😍.

Neviem kedy budem mať čas napísať ďalšiu časť, dopredu vás prosím neukamenujte ma😂😇.