Tsavoritovo zelená

21.

O dva týždne neskôr:

,,Slečna Melody, vstávajte prosím." Zamurčala som, ,,čo je?" ,,Volá vás pán Stark." Prečo ma nenechá vyspať?  Vstala som z postele a ešte stále v pyžame sa prešla za Tonym.

Bol v kuchyni, ktorá vyzerala ako po výbuchu a odvšadiaľ išiel hustý čierny dym. Tony pobehoval naokolo a snažil sa uhasiť čo šlo.

Ja som sa smiala až som sa držala za brucho. Tony si ma všimol, dal si ruky v bok. ,,Budeš tam iba stáť alebo mi pomôžeš?" Dosmiala som sa a podišla k nemu.

Vypla sporák na ktorom uhoľnateli spálené vajcia a prikryla som ich aby odtiaľ nešľahali plamene. Vypla som mikrovlnku z ktorej stúpal ten hustý dym a vybrala z nej kovovú misku. Na to že je Tony génius je fakt niekedy úplne sprostý.

,,Čo si tu prosím ťa robil?" Tony si konečne oddýchol, dal si dole ružovú zásteru. Pri jeho zjave som sa skoro znova rozosmiala.

,,S Pepper dnes máme rande a ja som jej chcel ukázať že zvládnem navariť, ako vidíš moc sa mi to nedarí." Tonyho mi bolo trochu ľúto. Po tých niekoľkých týždňoch čo som tu sme sa dosť zblížili. Vo vnútri to vlastne je veľmi dobrý a ochotný človek. Aj cez to som sa zamračila.

,,Tak za prvé Tony, kovová miska do mikrovlnky nejde. Za druhé ako vidím tvoje kulinárske zručnosti sú na bode nula. Ak chceš pomôžem ti navariť." Všimla som si Tonyho potešeného výrazu, ,,vážne?" ,,Jasné, čo už mi iné ostáva, ak nechcem aby si to tu podpálil."

Vidina urazeného Tonyho bola k nezaplateniu. ,,Tak čo jej chceš uvariť?" ,,Rozmýšľal som nad lasagnami a zmrzlinou." Prikývla som, ,,kedy má prísť?" ,,Asi o dve hodiny." Znovu som prikývla, ,,dobre tak ja sa idem prezliecť a ty to tu zatiaľ poupratuj." S úsmevom na perách som sa Tonymu otočila chrbtom a šla smer moja izba.

Dala som si načas aby to vážne upratal, aspoň niečo teda. Keď som tam prišla naspäť. Snažil sa umyť indukčnú dosku. S tým som mu pomohla.

Potom som si prezrela mrazák či nenájdem mrazené ovocie. Našla. Vytiahla som mixér, dala doňho mrazenú lesnú zmes, smotanu, trochu cukru a zapla ho.

Tony sa na mňa pozeral a snažil sa zistiť čo robím. Bola zábava ho pozorovať.

Mali sme ešte dve hodiny a za tú dobu zmrzlina dobre stuhne. Krémovú zmes z mixéra som dala do ďalšieho plechu a hodila ho naspäť do mrazáku. Zmrzlina je hotová.

Potom som nachystala ingrediencie na lasagne a Tonymu hovorila čo má spraviť. Bolo dosť na nervy vysvetľovať mu ako má rozbiť vajce alebo ako nakrájať cibuľu. Tiež sa mi ho dobre pozorovalo, keď skučal že to štípe a mal by na to vymyslieť niečo po čom to prestane.

Lasagne sme navrstvili spolu, v skoro ničom som Tonymu nepomáhala, iba som ochutnávala. Plech sme dali piecť do rúry.

,,Tak hotovo. Za pomoc si chcem z tej zmrzliny dať aj ja." ,,Kuchár svoje jedlo neochutnáva." ,,V tom prípade by si ty nemal jesť tie lasagne." Vrátila som mu.

,,Zajtra sa vraciaš domov, že?" ,,Áno, aj keď mi je tu dobre, doma je doma. A tiež nechcem vymeškávať zo školy." ,,Ak tak by si to ľahko dobehla, nemáš náhodou prázdniny?" ,,Hej, mám. Tento týždeň.  Mama sa už o mňa bojí a nechce aby som tu bola tak dlho."

Tony sa zatváril docela urazene, ,,prečo to nechce?" ,,Neverí ti, že sa o mňa dokážeš postarať." ,,Ja? Že sa nedokážem postarať? Tak to sa ma dotklo." Zahral sa na urazeného. ,,Ale noo, ty si šikovný a vieš sa o mňa postarať. To sú iba ochranárske pudy mojej mamky."

Tony sa ešte stále tváril urazene a tak som ho objala. On ma objal naspäť a po chvíli ma začal štekliť.

Vypýskla som a začala sa strašne smiať. Snažila som sa ho od seba odtrhnúť, ale nešlo to. ,,T-ton-tony no ta-k, pre-staň!" Cez smiech bolo vážne tažké rozprávať.

Pre moje šťastie nás vyrušil J.A.R.V.I.S., ,,prepáčte že vám ruším zábavu, vo výťahu je slečna Pottsová. Ide hore." Tony ma konečne pustil a pomohol mi na nohy. V tom cinkol výťah a z neho vyšla Pepper.

Hneď som k nej bežala a objala ju. Pepp som nevidela skoro týždeň a pol. Bola na nejakom obchodnom jednaní mimo mesto a pretiahlo sa to.

,,Ahoj Melody. Ako si to tu zvládla? Žiadne problémy?" ,,Všetko v pohode, chýbala si mi." ,,Aj ty mne." Keď sme sa konečne doobjímali prišiel na radu Tony. Ten ju objal, odniekiaľ splašil kyticu, ktorú jej dal a dali si pusu.

Tak aby to Tony nevidel som ich vyfotila. S potešením som zistila že sa mi fotka vydarila. ,,Dobre vy dvaja, koniec zábavy." Pepper sa odtiahla od Tonyho a očervenela. Usmiala som sa. 

,,Idem na chvíľu do mesta." Oznámila som im a dúfala že ma Tony nechá ísť. ,,Moment slečinka! Nikam nejdeš, vieš že po tebe môže stále ísť Loki. Zostaneš pekne tu." Toto bude dlhé prehováranie. Chcela som ísť niečo povedať na svoju obhajobu, keď znovu J.A.R.V.I.S. vyrušil moje myšlienkové pochody.

,,Prepáčte že ruším pane, vo výťahu je pán Rogers." ,,Hviezdička? Čo ten tu chce?" Bola som aj ja prekvapená.

Výťah znovu cinkol a vystúpil Kapitán Rogers v celej svojej paráde. Nohavice, kanady a kožená bunda. Samozrejme pod tým mal aj čierne tričko.

,,Čo tu chceš Steve?" Tony na nič nečakal a hneď naňho vybehol. ,,Aj ja ťa rád vidím Tony. Musím ísť do mesta a tak ma napadlo, či by nechcela ísť Melody so mnou."  ,,Jasné, rada." ,,Moment, moment, moment a kto hovoril že jej to dovolím?"

Prekvapene som sa pozrela na Tonyho, ,,čo? Tony nie som malé decko, nemôžeš ma držať zavretú v dom-."

Spomínaný ma prerušil, ,,neviem čo vy dvaja spolu máte a ani to nechcem vedieť. Ale s ním ťa nikam nepustím. Ešte tu budú pobehovať maličký kapitáni." Od hanby som nevedela čo mám povedať, bola som tak prekvapená že som sa ani nezmohla na obranu.

Steve s tým očividne problém nemal, asi si na takéto poznámky zvykol. ,,S tvojou neterou nemám nič Tony, len by mi pomohla s nákupom, potom ju odveziem späť. Vážne." Táto situácia bola zatiaľ tá najtrápnejšia v mojom živote. Nakoniec po naliehaní Pepp ma pustil.

Rýchlo som sa šla prezliecť do niečoho lepšieho a šla som von. Tonymu som iba zamávala a na Stevea sa ani nepozrela. Až keď sme boli sami vo výťahu, ,,prepáč za Tonyho, neviem čo to doňho vošlo."

Steve sa iba zasmial, ,,to nič, už som si na jeho rýpanie zvykol. Takže to ani neberiem vážne." Odľahlo mi. ,,Nič menej ty tým vyzeráš byť dosť vyvedená z miery." ,,Iba som nečakala že niečo také vypustí z úst." Vyšli sme von, kde stála úžasná motorka Harley-Davidson Sport Glide. Myslím že som sa zamilovala. Ak by to bolo možné namiesto očí by som mala srdiečka.

,,Páni, tá je tvoja?"  ,,Je, páči?" ,,Je úžasná, vždy som chcela motorku. Máš dobrý vkus." Steve sa iba zasmial a prečesal si rukou vlasy, ,,nechváľ ma toľko, ešte sa budem červenať. Tak poď. O tom že niečo potrebujem som neklamal." Vtisol mi do ruky helmu ktorú vybral z úložného priestoru a on sám si jednu nasadil.

Nasadol, naštartoval a čakal kým sa posadím aj ja. Čo som spravila a vyrazili sme. Dostali sme sa k nejakému obchoďáku, Steve zaparkoval a obaja sme išli do vnútra centra.

Ja som nasledovala Stevea pretože absolútne neviem čo po mne chcel a tiež sa tu vôbec nevyznám.

,,Tak čo to vlastne po mne chceš?" Steve sa na mňa otočil, šli sme vedľa seba. ,,Ešte som ti to nepovedal že?" Znel docela neisto. Pokrútila som hlavou.

,,Potrebujem si kúpiť nové oblečenie a neviem ako to tu chodí." Tak preto je neistý. ,,A po mne chceš aby som ti pomohla, dobre tomu rozumiem?" Znova si prehrabol vlasy, ,,áno. Ale nie zadarmo. Keď skončíme pozývam ťa ako poďakovanie na obed." Zastala som prekrížila si ruky na prsiach a karhavo na neho pozrela.