Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)

34.✔

Cassandrin pohľad

Práve teraz sme boli na ceste do nemocnice, kde bola Lily. Stále nemôžem uveriť, že som súhlasila, že to urobím. 

Svojim spôsobom mám pocit, že robím správnu vec, pretože tam bola desať rokov, avšak na druhú stranu, sa cítim ako hrozný človek, pretože zabijem nevinné dieťa. Nikdy by som s tým nesúhlasila, ak by ma k tomu osobne nepožiadala.

"Dobre, prosím, povedz mi, čo sa to, dopekla, deje?" Spýtal sa Zayn vyzerajúc nervózne so strany vodiča.

"Aby som bola úprimná, naozaj neviem." Povzdychla som si a pohniezdila sa vo svojom sedadle, aby som si urobila pohodlie.

"Tak teda, prečo práve ideme do nemocnice za napoly mŕtvym dievčaťom?" Spýtal sa pozerajúc na mňa.

Chvíľu som nad tým premýšľala, pýtajúc sa samej seba, či mu to naozaj povedať alebo nie.

"Chystáme sa ju oslobodiť." Povedala som a vedela, že to pochopil.

Po tom nastalo ticho. Bolo počuť len moje stabilné dýchanie.

Pravdepodobne sme šli asi dvadsať minút mlčky, než sme sa zastavili pri nemocnici. Zayn zaparkoval vozidlo čo najbližšie k objektu ako to len šlo, vystúpili sme a zamierili k dverám.

Budova bola biela so svetlo žltohnedou farbou lemujúcou vonkajší okraj. Parkovisko nebolo prekvapivo plné, len pár áut bolo roztrúsených po mieste, zatiaľ čo sme prešli cez otáčavé dvere.

Prvú vec, ktorú som uvidela, bol veľký strom s vtákmi namaľovanými nad veľkými listami, ktoré pokrývali stenu. Potom mi to došlo, bola to detská nemocnica.

Potom, čo som doobdivovala krásne umelecké dielo, sme so Zaynom zamierili k recepcií, kde sedela dáma s krátkymi kučeravými hnedými vlasmi píšuc na počítači.  

"Dobrý deň." Pozdravila som ženu, ktorá mohla mať okolo päťdesiatky.

"Dobrý deň, moja drahá. Ako vám môžem pomôcť?" Spýtala sa hrubým britským prízvukom.

Skoro som zabudla, že som vlastne bola v Londýne a už nie v Thaxtone, v Mississippi.  

"Hm, to áno. Hľadám izbu Lily Stylesovej." Povedala som pozerajúc do jej veľkých hnedých očí, ktoré boli zakryté párom mačacích okuliarov.  

"Lily Stylesovej?" Zopakovala moje slová.

"Áno, Lily Stylesovej. Deje sa niečo?" Uvažovala som dvíhajúc obočie.

"Ach, to nie. Len, že ju nikto už skoro deväť rokov nenavštívil... Mysleli sme si, že jej brat musel zomrieť, pretože tu zvykol chodiť a vidieť ju skoro každý deň. " Povedala mi, posúvajúc si svoje okuliare vyššie po nose.

"Oh... No, a kto za ňu platí účty?" Spýtala som sa hľadajúc odpoveď.

"Jej brat za ňu utratil dosť peňazí, aby ju to udržalo pri živote desať rokov.  Mysleli sme, že je to šialené plytvanie všetkých tých peňazí, keď mu lekári jasne povedali, že už pre ňu nebolo žiadnej nádeje. Ak sa neprebudila mesiac po tom, tak už nikdy." Odpovedala.

"Ale neuplynulo už takmer desať rokov?" Spýtala som sa, aj keď som poznala odpoveď.

"Za pár mesiacov, áno." Vedela som presne, čo sa stane, až jej čas uplynie, nenechali by ju ísť ďalej.

"Ale aj tak, toto všetko ste nepočuli odo mňa, dobre?" Dáma, ktorej štítok vravel Martha, ma varovala.

"Samozrejme." Odpovedala som.

"A jej číslo izby je tri-jedna-dva." Povedala, ukazujúc k výťahu.

S tým sme sa vydali k výťahu na tretie poschodie, kde Lilyiné telo chátralo.

Ihneď Zayn na výťahu stlačil tlačidlo číslo "3". Obaja sme sa opreli o zadnú stenu výťahu relaxujúc pri pokojnej hudbe, ktorá hrala v pozadí. O niekoľko sekúnd neskôr sme zastavili. Potom sa dve strieborné dvere oddelili a my sme vyšli z malého priestoru.