Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)

43.✔

Cassandrin pohľad

V súčasnej dobe bolo 18:15 a práve som sa začínala pripravovať.

Moje vlasy boli pevne zabalené v modrom uteráku, pričom ich vzduch trochu sušil. Rozhodla som sa začať make-upom, trochu som si naniesla podkladového make-upu pod oči, roztierajúc ho až k obočiu. Vždy som mala husté obočie, tak som si ho len prečesala malou kefou a naniesla očné tiene.

Potom som si naniesla hrubú čiernu linku nad riasy. Po jednej vrstve riasenky, som bola hotová a osušila som si vlasy. Prirodzené kudrlinky mi voľne spadali tesne nad prsia. Následne som si na vlasy dala nejaký olejček, aby mi aspoň trocha žiarili. Teraz som potrebovala už len nájsť niečo na seba.    

Prešla som k svojej malej skrini, ktorá potrebovala svetlo, pretože ste v nej nič nevideli. Vytiahla som šaty a krajkované topy, nezdalo sa byť všetko dosť dobré pre toto malé rande.  Šaty kráľovskej modrej od ostatných vynikali, tak som ich zvesila z vešiaka a obliekla si ich, hodvábny materiál skĺzol po mojich bokoch, rozširujúc sa v spodnej časti, kde skončil pár centimetrov nad mojimi kolenami.

Obula som si čierne baleríny, pretože ja a podpätky nejdú dohromady. Ozvalo sa zaklopanie na dverách a hneď som vedela, kto to presne je.  

Prešla som ku vchodovým dverám, pričom som si dala načas, aby sa môj dych nezdal príliš dychtivý. Otvorila som dvere a pred nimi našla Edwarda v čiernej košeli rozopnutej do polovice brucha, odkiaľ vykukali tetovania.

"Vyzeráš úžasne." Povedal, pričom sa mi do líc nahrnula čereň.

"Ty tiež." Povedala som.

"Si pripravená na noc so Stylesom?" To znelo divne...

Ale proste som to stiasla a povedala, 

"Stylesom?" Bola som zmätená.

"Áno, Stylesom. Moje priezvisko je Styles." Doplnil ma.

Takže, Edward Styles. Mala som pocit, akoby niečo vynechal, ale proste som tú myšlienku zatlačila a vzala si kabát, zamykajúc za sebou dvere.

Edward mi otvoril dvere na strane spolujazdca a ja som vkĺzla do starého auta, zapínajúc si pás. Urobil to isté a naštartoval auto, ktoré sa revom prebralo k životu. 

"Tak kam ideme?" Spýtala som sa pozerajúc na neho.

"To je prekvapenie." Odpovedal.

Nesnažila som sa od neho dostať odpoveď, pretože som vedela, že to čoskoro zistím aj sama. 

O desať minút neskôr sme zastavili pri roztomilej reštaurácií, ktorá bola postavená medzi dvoma tehlovými budovami, jej názov bol "Cobbler Cafe". Vystúpili sme z auta a šli bok po boku k dverám reštaurácie.

Bola neuveriteľne malá, ale veľmi roztomilá. Len niekoľko stolov lemovalo steny,  pár fotografií bolo zavesených na múroch a z kuchyne vychádzala úžasná vôňa. Posadili sme ku stolu pri dverách, boli sme tu jedinými zákazníkmi. Prišla k nám servírka s krátkymi hnedými vlasmi a v ruke mala dva jedálne lístky.

"Dobrý deň, ja som Missy. Vitajte v Cobber Cafe, môžem vám priniesť niečo na pitie? Možno Coca-Colu alebo čaj?" Spýtalo sa temperamentné dievča.

"Dám si čaj." Odpovedala som mladej dievčine.

"A ja si dám to isté." Dodal Edward.

Missy niekam odbehla, nechávajúc mňa a Edwarda skúmajúc jedálne lístky pre niečo dobré k jedlu. Všetko vyzeralo skvele, aby som bola úprimná.