9.✔

5.3K 346 12
                                    

Sú tam chvíle vášho života, kedy príde niekto do vášho sveta. Buď k lepšiemu alebo k horšiemu, Harry je ten niekto. Môj život bol úplne v poriadku, pred dvoma dňami, kedy moja najväčšia starosť bola, ako dlho budem mať zaracha za to, že som zabudla vyzdvihnúť mladšieho brata zo školy. Vtedy rovnaký brat, ktorému by som povedala, že som mu závidela, závidela som mu, pretože som si priala byť znova mladá, keď najväčšie rozhodnutie, čo by som kedy musela urobiť by bolo, ktorý cukrík som chcela od Walmartovho malého regálu pred pokladňou alebo keď by som sa dostala do najväčšej bitky s mojimi priateľmi, ktorí dostali nejakú Barbie. Teraz som čelím možnosti výberu, jedného, ktorý by mohol zmeniť môj život navždy.

Ležiaci predo mnou je Ben, modré oči osemročného chlapca plné života a radosti a čistého šťastia, no teraz slzy stekali z tých, oceánovo modrých bazénov, držiac si pevne práve stehno , na ktorom mal krvavé škvrny. Len tak som stála v šoku, snažiac sa všetko spracovať. Nenávisť, zúrivosť, nasranosť. To všetky ma náhle zasiahlo, a to všetko k mužovi, ktorý postrelil môj malého brata, Harry. Bežala som k miestu, kde prechádzal sem a tam mrmlajúc veci pre seba. Moje päste som zaťala šermujúc s nimi a potom som ho udrela priamo do jeho čeľuste, jeho tvár sa otočila nabok od úderu.

"TY BASTARD! Postrelil si môjho brata!" Otočil svoju tvár späť ku mne držiac si pevne svoju čeľusť v pravej ruke s šokovaným a nahnevaným výrazom.

"N-Nechcel som!" Kričal.

"Blbosť!" Udrela som ho znova.

"Nemôžeš len tak náhodou niekoho postreliť!" Kričala som a tlačila ho dozadu, potkol sa a potom znova získal rovnováhu.

Rýchlo ma chytil tlačiac proti stromu, jeho tvár bola len pár centimetrov od mojej, jeho ťažký dych mi vial do tváre.

"Už ma nikdy znova neudri." Povedal pomaly tlačiac viac na moju čeľusť, čo mi spôsobilo zvíjanie sa bolesťou.

"A čo keď to urobím?" Odvážila som sa povedať bez starosti.

"No, ak to urobíš, zabijem ťa skôr, než by si mohla zakričať o pomoc... Budeš kričať moje meno, aby som zastavil, zatiaľ čo budem pomaly presúvať nôž cez tvoj krk a umiestňujúc ho priamo na tvoje srdce." Hovoril pomaly prechádzajúc ukazovákom cez krk, zastavujúc na mojom srdci.

Jeho slová ma desili, zlovestne sa smial na vydesenom výraze na mojej tvári.

"Cassie..." zlomený hlas volal moje meno.

Otočila som sa pozrieť na Bena, slzy mu stále stekali po červených lícach. Snažím sa pohnúť v Harryho pevnom zovretí, aby som mohla prejsť k Benovi, ale stále ma pevne držal.

"Nechaj ma ísť... prosím." Povedala som neodvracajúc sa od môjho brata.

Naklonil sa a zašepkal mi do ucha,

"Udrela si ma," jeho dych ma ovieval na krku.

"Prečo by som mal?" Dodal.

Konečne som sa mu pozrela do očí a slza stiekla po mojej tvári. Nemala som čo povedať, vedela som, že prosenie by mi nepomohlo, tak som tam len stála a nechala slzy stekať z mojich očí. O niekoľko minút neskôr sa Harryho zovretie konečne uvoľnilo a tlačil ma smerom k môjmu bratovi. Skoro som stratila rovnováhu kvôli náhlemu pohnutiu, rýchlo som pribehla k Benovi, ktorého som pevne objala a potom som sa odtiahla.

"Je mi to tak ľúto, z-zlepším to." Vyzliekla som si moju mikinu a odtrhla som modrý pruh na vrchu a jemne ho obmotala okolo Benovho stehna.

Zvíjal sa bolesťou, oči pevne zatvoril a uchopil mŕtvu trávu, ktorá ležala pred ním.

"Prepáč, kamarát." Povedala som zotierajúc si stekajúce slzy z mojich očí.

"T-to je v p-poriadku." Snažil sa hovoriť od bolesti.

Lámalo mi srdce vidieť ho takto. On neurobil nič, on je nevinný na tomto svete, nezaslúži si to.

***

Už sú to dve hodín, odkedy Harry postrelil Bena, teraz sa stmieva. Ja a Ben sedíme na kmeni stromu zakrytí v deke, zatiaľ čo Harry kráča a hovorí so sebou. Snažila som sa mnohokrát povedať Harrymu, že musíme Bena dostať do nemocnice, ale on ma ignoroval alebo sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý by ma mohol zabiť. Náhodou som sa našla ADVIL v mojom batohu, pravdepodobne z minulého týždňa, kedy sa diabol rozhodol uštedriť mi menštruačnú návštevu.

Rýchlo som zobrala dve malé modré pilulky dávajúc ich Benovi, nebola som si naozaj istá, či to ešte pomôže, ale bolo to lepšie ako nič. Harry prišiel späť na miesto, kde sme boli, hovoriac mi.

"Budeme tu musieť dnes večer prespať."

"Prečo?! Nemôžeme spať tu! Je nevysloviteľné, čo sa nachádza v týchto lesoch!" Zúrila som na neho.

"Na to si mala myslieť predtým, než si sem utiekla!" Zakričal hrbiac sa teraz tak, že bol v mojej úrovni.

"Fajn." Zamrmlala som, nechcela som ho naštvať viac, než už je.

***

Otvorila som oči, keď jasné januárové slnko presiaklo cez moje tesne zatvorené očné viečka. Potom, čo som sa otočila na každú stranu snažiac sa držať od slnka, ktoré ma oslepovalo, som to konečne vzdala a posadila sa potichu, po mojej ľavici spal Ben len pár metrov od Harryho sediaceho proti stromu, mierne chrápajúc. Takmer som chcela vzbudiť Bena a utiecť domov, ale potom som si spomenula na jeho nohu. Neexistuje žiadny spôsob, aby bol schopný chodiť a viem, že by som ho nedokázala uniesť celú cestu domov, tak som sa rozhodla k nápadu, keď som niečo uvidela v Harryho voľnej pravej ruke, zbraň.

Ticho som sa pohla smerom k nemu modliac sa k bohu, aby som nevzbudila tohto muža, ako som sa dostala na moje ruky a kolená pomaly siahajúc po lesklý čierny predmet, jemne som ju vybrala z jeho ruky a vstala mieriac zbraňou na neho. Otvoril oči hľadia na svoje ruky a potom si uvedomil, že stojím priamo pred ním. Ihneď ako ma zbadal so zbraňou mieriacou na jeho hlavu, som mala pocit, že sa moje srdce zastavilo, ale držala som sa pevne pri zemi zameriavajúc špičkou strelnej zbrane jeho hlavu.

||

No autorka chce, aby ste boli pekne napäté a nedočkavé, preto vždy skonči časť napínavo :D Moc, moc ďakujem za všetky votes a komentáre. Asi vám to hovorím stále, ale vždy ma to poteší a preto sa vždy snažím časť pridať skôr, než mam v pláne :)

Časť venovaná na prianie @kami_5

Vanesa x

Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)Onde histórias criam vida. Descubra agora