Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)

1.✔

Cassandrin pohľad

Šla som chodbami Britwoodskej Strednej Škole s mojou najlepšou priateľkou Summer a otvorila som dvere na parkovisko. Chladný januárový vzduch zasiahnol moju tvár, pričom mi po chrbte prebehol mráz. Zem bola pokrytá snehovou prikrývkou, ktorá vyzerala ako zimná ríša divov.

"Počúvaš ma?" Hlas Summer prerušil moje myšlienky.

"Č-Čo? Oh, um..." Koktala som.

"Pýtala som sa, čo robíš neskôr, myslela som, že by sme niekam mohli vyraziť. "

"Už som ti hovorila, že moji rodičia dnes odchádzajú do Austrálie a príde opatrovateľka, takže nemôžem ísť." Povedala som.

"Ach... Ale môžem prísť neskôr cez týždeň, nie?" Spýtala sa otvarajúc dvere od svojho auta.

"No, moji rodičia povedali, že cez tento týždeň žiadny priatelia, pretože mám problém... "Povedala som a zadívala sa na zem.

"Do akého problému si sa dostala?"

"Nevyzdvihla som Bena zo školy...Stál vonku pred školou, keď bolo pod bodom mrazu..." Povedala som cítiac sa zahanbene.

Summer sa začala smiať a tlieskať rukami.

"Zabudla si na vlastného brata, keď bolo pod bodom mrazu?! "

"Áno..."

"Preto musíte mať niekoho na stráženie?" Spýtala sa, keď sa jej konečne podarilo ovládnuť svoj smiech.

"Áno, povedali, že keď som zabudla vyzdvihnúť vlastného brata zo školy, nenechajú ho so mnou týždeň samého. "

"No, tiež by som ho nenechala." Summer povedala, ako nastúpila do auta.

"Ahoj! Uvidíme sa neskôr." Zakričala predtým, než zatvorila dvere svojho auta.

Zakričala som "Ahoj", potom, čo som nastúpila do môjho šmejdu (môjho auta) a vyšla som z parkoviska školy.

***

Vystúpila som z auta a zamierila k vchodovým dverám.

"Som doma!" Zakričala som z dverí, vyzúvajúc si topánky a vyzliekajúc môj kabát.

"Som tu!" Počula som hlas mojej mami volajúc z kuchyne.

Vošla som do kuchyne, kde som uvidela mamu, ako varila nejakú polievku.

"Robím tebe, Benovi a opatrovateľke zemiakovú polievku." Povedala miešajúc takzvanú "polievku".

Moja matka nikdy nebola moc dobrá kuchárka, ale na druhej strane, ani ja.

"Keď už hovoríme o opatrovateľke, kedy príde?" Spýtala som sa kráčajúc k šerednej robustnej tekutine.

"Asi za tridsať minút." Pozrela som sa na hodiny nad drezom, bolo 17:30.

"No, radšej si pôjdem dať kufor do auta. " Mama povedala a zamierila hore po schodoch.

Rozhodla som sa, že si pozriem televíziu.

***

"Teraz sa spoľahujem na vaše správanie a robte to, čo povie, a buďte MILÍ." Povedala mama.

Pretočila som očami, už viem, čo mám robiť. Neviem, prečo nám to musela pripomínať.

"Dobre, ľúbim vás." Povedala dávajúc môjmu malému bratovi Benovi obrovské objatie a potom aj mne.

Naozaj som ju nechcela objať späť, stále som bola na ňu nahnevaná, pretože mi neverí. Áno, viem, že som na neho zabudla, ale ja som nechcela a ona mi proste neverí.