Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)

39.✔

Cassandrin pohľad

Nikdy som sa tak veľmi nebála.

Áno, keď som bola malá, tma ma desila a rovnako tak aj klauni, ale keď prišlo na bolesť alebo umieranie to ma nikdy netrápilo, až dodnes, keď sa moja myseľ prebudila, ale moje telo nie.

Mohla som počuť, myslieť a snívať, ale nemohla som sa hýbať, hovoriť ani vidieť. Je to naozaj desivé, počúvajúc matkine modlitby a otcovu pochybnosť, ako si navráva.

Párkrát prišiel doktor, aby ma skontroloval, ale nikdy si neuvedomil, že som mentálne hore. Snažila som sa, aby sa moje nohy pohli, dúfajúc, že ak začnem oddola až sa dostanem hore, moje stuhnuté telo sa prebudí.

Ako som tam tak sedela, snažiac sa pohnúť prstami, niečo úžasné sa udialo, pohli sa.

Cítila som si ich, a než som si uvedomila, začala som hýbať nohami, potom hruďou a naraz sa moje oči otvorili. Jasné svetlo z veľkého preskleného okna ma oslepovalo, ale bolo mi to jedno. Sedela som tu, v tme, príliš dlho.

Počula sa, ako matka zalapala po dychu a potom sa prihrnula na moju stranu, objímajúc ma. Objala som ju späť tak pevne ako len šlo, šepkajúc mi, "ľúbim ťa" znovu a znovu do môjho ucha. Potom sa k nám pripojil otec, tiež ma pevne objímajúc.

"Ach, dieťa moje. Tak som sa bála. Nemá potuchy, ako ste mi ty a tvoj brat chýbali. "Plakala do môjho ramena.

"Ben? Čo sa mu stalo?" Spýtala som sa bezradne, čo zlé sa mohlo stať môjmu malému bratovi.

Matka a otec sa odo mňa odtiahli, podivne sa na mňa pozerajúc, ako by som povedala niečo hlúpe.  

"Ty si nepamätáš?" Naraz sa obaja spýtali.

V tú chvíľu dnu vošiel doktor s prekvapeným výrazov vpísaným na jeho črtách, keď uvidel, že som hore.

"No, pozrime sa, kto sa prebudil." Zajasal mieriac ku môjmu nemocničnému lôžku.

"Niečo tu nie je v poriadku." Matka rýchlo vyhŕkla, ako sa postavila.

"Dobre, a čo také? Pretože podľa mňa vyzerá v poriadku." Povedal jej s úsmevom, pričom sa mu vytvorili vrásky okolo úst a očí.

"Nepamätá si, čo sa stalo." Povedala matka s panikou vpísanou v jej jemných črtách tváre.

"Tak to vyzerá, že je to len krátkodobá strata pamäti, pretože si vás všetkých pamätá a to je dobre. Je to asi lepšie, že nevie, čo sa stalo, rýchlejšie sa cez to dostane, pokiaľ bude vedieť čo najmenej." Povedal obom mojim vystresovaným rodičom.

"Dobre, tak čo si pamätá? Niečo?" Otec prehovoril.

"Na to sa jej budeme musieť opýtať a uvidíme." Doktor sa na mňa usmial.

* * *

"Dobre, Cassandra. Čo ste robili 1. januára?" John, môj doktor, sa ma spýtal.

Mysľou som sa vrátila späť do toho dňa a potom som odpovedala, ako najlepšie to šlo.

"No, práve som vychádzala zo školy. V tú noc boli mama a otec na odchode do Austrálie a pamätám si, že som bola na ňu naštvaná, pretože nám najala niekoho na stráženie, keď som to zjavne nepotrebovala."

"Keď som sa vrátila domov, najedla som sa a potom som sedela, čakajúc na pestúnku a to je všetko, čo si pamätám. Ja a Ben sme proste sledovali televíziu a po tom, je všetko prázdne." Povedala som. 

"Aha. No, dobrá správa je, že si v poriadku a zlá správa je, že si pár spomienok stratila, ale v skutočnosti, je to tak lepšie. "Nemohla som uveriť, že som zabudla nejakú časť môjho života, ktorá sa stala pred mesiacom. Ako sa to mohlo stať?

Neskôr v noci som vôbec nespala a stále premýšľala o všetkých veciach, čo som zabudla. Vydesilo ma to, nevedieť. Naozaj.

Môžem len dúfať, že si spomeniem, pretože chcem naozaj vedieť, čo sa stalo pred mesiacom. 

||

Myslím, že na 40.časť sa môžete tešiť! Ja som pri nej plakala, neviem, či budete aj vy, ale uvidíme. 

Tak, čo hovoríte na to, že chuderka Cassie si nič nepamätá? 

Všetkým prajem Šťastné a Veselé Vianoce ♥ 

Vanesa x