Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)

37.✔

Harryho pohľad

"Harry, prestaň! Spadne mi moriak!" Cassandra zakričala, pričom zakrútila bokmi, aby striasla moje ruky zabalené okolo jej malého, ale viditeľného bruška.

Pustil som jej pás, ako prešla k pultu a položila panvicu s morčacím mäsom.

"Ale no tak, sú Vianoce!" Povedal som so svojim slávnym úsmevom.

"Prestaň s tým." Povedala zdvíhajúc obočie.

"S čím?" Spýtal som sa hrajúc hlúpeho.

"Vieš, s čím." Povedala s náznakom odvravania.

"Tebe sa nepáči môj úsmev?" Spýtal som sa kráčajúc k nej.

Znova som svoje ruky zabalil okolo jej bruška.

"Áno, páči sa mi tvoj úsmev, ale nie tento úškrn." Povedala otáčajúc sa ku mne a pozerajúc na moje pery.

"Si tak sexy." Zavrnil som jej do ucha a ľahko ho skúsol.

"Možno by sme mali zabudnúť na moriaka, ísť hore a mať trochu zábavu, hm? "Spýtal som sa zanechávajúc jej na krku malé bozky.

"Harry, sú Vianoce. Prestaň byť tak nadržaný." Povedala a odišla k chladničke.

Pozeral som na jej perfektný zadok v legínach, ktoré odo mňa dostala ako skorý vianočný darček. Vedel som, že v nich bude vyzerať sexy ako nikdy.  

"Bude to naozaj rýchlo." Prosil som.

Rýchlo sa otočila a zľahka na mňa zakričala.

"Nie! Harry, moji rodičia tu budú už o hodinu." Pozrel som sa do zeme dúfajúc, že sa bude cítiť previnilo a podľahne.

"A čo bozk?" Spýtal som sa s očami šteňaťa.

Rýchlo vydýchla, než odpovedala,

"Áno, bozk ti môžem dať." Radostne som podskočil a vyrútil sa k nej, chytajúc ju okolo pása a pomay bozkávajúc jej bucľaté ružové pery.

Prehĺbil som bozk so žiadosťou o vstup.

"Mami, oci! Čo to robíte?"

Sophia, naša tri a pol ročná dcéra, vkročila do kuchyne, nesúc pri tom svojho medvedíka, Teddyho. 

Ben si myslel, že ho bude potrebovať viac ako on, a tak jej ho dal. Bolo to od neho milé po tom, čo všetko som mu urobil, som prekvapený, že sa so mnou vôbec rozpráva.

"Ľúbime sa." Odpovedal som na dcérinu otázku.

"No, môžem aj ja?" Spýtala sa s úsmevom na perách.

"Samozrejme, zlato." Cassandra sa sklonila a zdvihla ju.

 Aj keď jej doktor povedal žiadne dvíhanie, Cassie bola aj tak odhodlaná zdvihnúť svoje prvé dieťa.

"Daj mame veľkú pusu." Povedal som Sofii a ona to urobila.

Navzájom sme sa držali v náručiach tak dlho, ako to bolo možné. Život je naozaj dokonalý...

"Styles, je čas vstávať.... hneď!" Počul som prísny hlas prehovoriť.

Pomaly som otvoril oči, ktoré nespatrili veľmi pohodlný dom s vôňou moriaka pečúceho v rúre a teplo v blízkosti rodiny, ale len chladné tmavé steny a tvrdú posteľ, na ktorej som ležal.  

"Vstávaj, dnes máš súd." Trvalo chvíľu, než sa to všetko začalo pomaly ku mne vracať.

Vrak.

Cassandra, postrelený Zayn.

Väzenie. To všetko ma naraz udrelo.

"Nie!" Zakričal som, toto sa nemôže byť pravda.

"Teraz alebo inokedy." Vážne so mnou hovoril.

Pomaly som vstal z postele mieriac k dverám. Odomkol ich a potom mi ruky spútal za chrbtom.  

Po chvíli som sedel v sále čakajúc na svoj osud.

Viem, čo si pre mňa život nachystal a bude to zlé, pretože vedia o mojom otcovi a samozrejme, vedia, že som uniesol Cassandru a Bena.

Proste si nemyslím, že by som mohol žiť svoj život vo väzení, zbláznim sa, ak sa to stane.

Započul som svoje meno zavolať a tak som prešiel do hľadiska. Sedel som pred sudcom a porotou, ktorí na mňa nechápavo čumili. Ako som sa tak pozeral na ľudí sediacich predo mnou, všimol som si dve známe tváre.

Cassandrinych rodičov. Jej matka zadržiavala slzy a jej otec na mňa práve zízal. Odvrátil som sa od ich krutých pohľadov.

"No, dobre pán Harold Edward Styles. Hľadali sme vás už niekoľko rokov, viete o tom??" Spýtal sa sudca.

"Áno, pane." Odpovedal som.

Vedel som, že by mi zlé správanie nepomohla, takže som bol milý.

"Zdá sa, že ste sa dostali ešte do väčších problémov, než čo som naposledy počul Vaše meno." Povedal.

"Uniesli ste, zbili a sexuálne-"

"Nenapadol som ju sexuálne." Povedal som prerušujúc ho.

Započul som smrknutie vychádzajúce z malého davu, ktoré patrilo jej matke.

"Nechajte ma dohovoriť, Styles." Povedal hľadiac priamo na mňa.

"Áno, pane." Oprel som sa o sedadlo, vedel som, že ho proste musím nechať nech to preženie.  

"Uniesli ste, zbili a sexuálne napadli mladé dievča menom Cassandra Lowe. Je to pravda?" Spýtal sa posúvajúc si svoje okuliare na koniec nosa.

"Nie, pane." Odpovedal som pravdivo.

"Naozaj?" Spýtal sa, vyzeral, že bol zaskočený mojou odpoveďou.

"Nikdy som sa jej nedotkol, Vaša ctihodnosť." Prelistoval nejaké papiere, než prehovoril.

"V štrnástich rokoch ste boli diagnostikovaný ako psychopat. Potom, čo ste zabili svojho otca ste boli poslaný do ústavu pred duševne chorých na dva roky, utiekli ste a potom už vás nikto nikdy nevidel, až doby tesne pred niekoľkými dňami. Je to pravda?"

"Áno, pane. Je to tak." Priznal som.

"Nuž, píše sa tu, že to v hlave máte ešte stále poprehadzované a keď ste zabili svojho otca, nevedeli ste, čo ste naozaj robili. Zdravotnej sestre ste povedal, že vám démon povedal, aby ste to urobili."

Sám pre seba sa zasmial.

"Nemyslel som si, že byť psychopatom je skutočná vec. Len som si myslel, že niektorí ľudia radi používajú svoju temnú fantáziu viac než ostatní, ale píše sa tu, že máte psychické problémy a že ste neboli pod kontrolou vášho tela." Vedel som, že tie papiere majú pravdu.

Ale bol to on.

On ma donútil urobiť tie hrozné veci.  

"Tak s tým hovorím, Harold pre únos a napadnutie Cassandry Lowe a vraždu Devona Stylesa, sedem rokov napriek Psychóze duševného poškodenia mozgu." Dva krát udrel kladivkom po drevenom podstavci a potom vstal, aby opustil súdnu miestnosti naplenú krikmi a nadávkami smerom k porote, ale ja som bol vďačný.

Len sedem rokov, myslím, že porucha má svoje vzostupy. Budem vonku skôr, než sa nazdám.

//

awww ten začiatok ^^ škoda, že to bol len sen. 

ľudia, kde sú vaše komentáre? :O :(

Vanesa x