Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)

42.✔

Cassandrin pohľad

Keď tie štyri jednoduché slová opustili jeho ústa, bola som tak šokovaná, pravdepodobne som očervenela ako paradajka.

Naozaj som nevedela, čo povedať, a tak som odpovedala,

"Vďaka." Pozrel sa na mňa s úškrnom vyrytým na jeho tvári.

"Nie je vôbec začo, Cassie." V tú chvíľu ma to zasiahol, keď ma nazval starou prezývkou, niečím, čm som nebola nazvaná roky, tak som sa opýtala,

"Kto ti povedal moju prezývku?" Niečo sa v jeho očiach mihlo, možno šok?

Alebo to bol strach?

Ale nech to bolo čokoľvek, zmizlo to rýchlo, ako odpovedal.

"Na party si trvala na tom, aby som ťa tak volal." Tá party.

Stále si na ňu nemôžem spomenúť.

"Kto mal tú party?" Spýtala som sa.

"Summer." Odpovedal.

Premýšľala som nad tým, ako moju najlepšiu priateľku spoznal. Bola som v pokušení sa ho to opýtať, ale rozhodla som sa, že radšej nie.  

"Ach tak." Bolo všetko, čo som povedala.

O pár minút neskôr prišli naše nápoje a popíjali sme z nich, pokiaľ neboli prázdne.

Edward vstal a šiel zaplatiť k tej koketnej blondínke, ktorá mu napísala svoje číslo na lístoček a potom mu ho podala. Vstala som zo stoličky a zamierila k dverám, Edward nám ich otvoril.

Dážď ustal a objavila sa dúha, ktorá vymenila kruté počasie za krásny farebný výhľad.

"Tak ďakujem za latte, môžem ti dať peniaze, ak chceš?" Ponúkla som sa.

"Nie, nie. Je to na mňa." Trval na svojom.

Nasadli sme späť do jeho auta a zapla som si pás.

"Takže si ma naozaj nepamätáš?"

Spýtal sa pozerajúc sa na mňa zo sedadla vodiča.  

Chvíľu som o tom premýšľala, ale vedela som, že naozaj tohto muža nepoznám.

Myslím, že by som si mohla spomenúť na tak milo vyzerajúceho muža.  

"Nie, prepáč." Tá amnézia ma naozaj začína štvať, odkedy sa Edward ukázal.

"Tak potom, by som rád začal odznova.. Tiež so mnou začneš odznova?" Iskra nádeje sa blysla v jeho zelených dúhovkách.  

"To by bolo milé." Usmiala som sa na neho, ako som zbadala jeho perleťovo biele zuby v plnom výhľade.

"Máš pekné zuby." Toto nemalo vyjsť z mojich úst, ale aj tak vyšlo.

"No, ďakujem. Ty máš veľmi pekný úsmev, ktorý by som rád videl častejšie." Povedal.

Len som sa začervenala a zašepkala,

"Ďakujem." Svoju pozornosť som upriamila k oknu, zadívala som sa na krásnu dúhu, ktorý sa objavila na oblohe.  

Zvyšok cesty k mojej kancelárie bolo ticho, aj keď som si nesťažovala. Páčil sa mi pokoj a pohoda viac než sa rozprávať tak dlho, dokým počuť hudbu, ktorá tam bola. Ticho mi vôbec nevadí.

Vystúpila som z auta hovoriac jedno posledné ďakujem, než som sa vydala k mojej starej tmavomodrej Honde, ale keď som sa načiahla za kľučkou, bola som zastavená hlasom.

"Hej, počkaj." Edwardov hlas na mňa zavolal.

Otočil som sa a uvidela ho ako beží k môjmu autu. Akonáhle predo mnou stál, vydýchol,

"Len by ma zajímalo, aké je tvoje číslo, pretože viem, že podľa teba sme sa práve stretli, ale pre mňa je to iné. Možno si to nepamätáš, ale veľa sme sa rozprávali a veľa si mi o sebe povedala, takže prosím..." Žiadal s napriahnutým telefónom ku mne.

Silno si kúsal svoju spodnú peru a ja som chcela, aby prestal, než sa mu spustí krv, tak som rýchlo odpovedala kvôli jeho bacuľatým srdcovitým perám.

"Ach... Áno, jasné." Usmiala som sa na neho.

Vymenili sme si čísla a povedali svoje zbohom, než sme obaja nastúpili do svojich zastaraných vozidiel.

Naštartovala som a vyšla z parkoviska mieriac k svojmu bytu.  

* * *

Otvorila som dvere, hodila svoje kľúče na stolík vedľa vchodu, než som odišla do svojej izby a hodila sa tvárou na posteľ. Spomínala som na všetko, čo sa dnes s Edwardom stalo.

Nič nedávalo naozaj zmysel. Ja viem, že je to kvôli mojej strate pamäti, ale nemôžem uveriť, že si ho naozaj nepamätám. Zdá sa mi ako sladký chlap, ale na druhú stranu, nepoznám ho.  

Nemám tušenie, aký typ človeka naozaj je. Napríklad by mohol byť vra, ale tiež by mohol byť ten najsladší chlap, aký kedy chodil po tejto zemi. No, možno je to trochu moc, ale aj tak. V tú chvíľu som započula svoj mobil pípnuť, čo značilo tomu, že mám správu, meno bolo  '(**) *** **** neznáme'.

Otvorila som správu, čítajúc,

"Hádaj, kto? xx"

Vedela som presne, kto to je, pretože som svoje číslo dala len jednému a to Edwardovi, ale rozhodla som sa trochu pohrať píšuc,

"Je to Santa Claus?"

Poslala som správu, teraz ležiac na chrbte. O niekoľko sekúnd neskôr môj telefón znova pípol,  

"Ak chceš, potom áno xx"

Naozaj som nerozumela tomu "xx", ale nechala som to tak.

"Myslím, že sa mi viac páči Edward ;)"

Ani po dvoch minútach, čo som správu odoslala, prišla odpoveď.

"Ako vieš moje číslo?! xx"

Mohla by som povedať, že sa so mnou trochu pohrával, tak som to skúsila aj ja.

"Ako si zistil moje číslo?"

Odpovedal,

"Čo tak večera zajtra u mňa? xx"

Akonáhle som si prečítala správu, čítala som ju znova a znova, neveriac, že ma spýtal práve toto z čista jasna.

"Moc náhodné?"

Odoslala som premýšľajúc, prečo chlap ako je Edward, by chcel mňa u seba doma.

"Možno trochu, ale nie, aká je vaša odpoveď madam? xx"

Premýšľala som o tom, naozaj chcem ísť do cudzieho domu? Nie cudzieho domu, ale Edwardovho domu.

Bol to zlý nápad? Pravdepodobne. Čo mi ale bráni? Nič. Tak som odpovedala, 

"Určite, znie to skvele! O koľkej?"

A on odpovedal,

"O siedmej, potom sa teda vidíme xx"

Takže mám večeru s úplným cudzincom, ktorý je náhodou veľmi sexi...  

Výborne.  

 ||

uhuhuhuu majú ďalšie rande. Čo si myslíte prizná sa jej Harold? :D Teda pokiaľ ste si to už neprečítali.

Do konca zostáva už len 8 častí a Epilóg! 

Nekontrolovala som si to, takže sa ospravedlňujem za všetky chyby. 

Vanesa x