Psycho Sitter || h.s (Slovak Translation)

Epilóg

Je to osem rokov a tri mesiace od dňa, kedy som uzrela Harryho Stylesa, muža, ktorý by mi v tej dobe určite zničil život a prevrátil svet naruby.

Nezničil mi život, ale prevrátil mi ho naruby. Vídavala som ho ako nepriateľského diabla, ak chcete zájsť tak ďaleko, v skutočnosti som si istá, že som ho tak už vo svojej mysli raz alebo dvakrát nazvala. Bol to muž, ktorý mi všetko vzal, ale v skutočnosti len okrádal seba. Pred toľkými rokmi, v prvý deň, kedy som ho stretla, som v jeho očiach nevidela lásku ani obdiv, videla som len krutého a nenávistného človeka, ktorý sa hneval na celý svet.  

Keď ublížil mne, ublížil aj sebe. Nechápala som, kým sa len pred niekoľkými mesiacmi Harry rozhodol, že je čas, aby sa mi otvoril. Najskôr som si myslela, že sa zbláznil, ale potom som si uvedomila, čo tým myslel. Harry mi nikdy nechcel ublížiť, vôbec nie, to nebol on, čo robil všetky tie veci. Áno, bol to on, ale nie Harry, ktorého poznám. Ale teraz je to minulosť, už sa tým nemusím trápiť. Posledných pár rokov to bolo ťažké. Potom, čo ma pustili z nemocnice som sa vrátila k svojmu normálnemu životu. Väčšina ľudí si myslela, že sa s tým vyrovnám, pretože tá droga mi vymazala spomienky z tej hroznej noci, ale oni nevideli to, čo ja.

Všetko sa mi to vrátilo, spomínam si ako ma Harry vyzdvihol a vzal ma na večeru k Ihop. Hneď, keď som si spomenula na dobu, kedy ma Harry priviedol, dobre skôr vytiahol, sa to proste objavilo v mojej mysli. Bála som sa toľko vecí, z ktorých jednou bola, že ma opustí. Prešli sme si toho toľkým, že nás ani nenapadne myslieť na iných ľudí. Nedokážem si ani predstaviť, že by som sa bozkávala s iným mužom, bez toho, aby to bol Harry.

V tú noc, kedy sme sa vrátili do jeho bytu, nastalo trápne ticho, viem, že sa ma chcel opýtať toľko otázok, ale bála som sa na ne odpovedať, bála som sa, že poviem niečo zlé a on by mohol odísť, ale napriek všetkému, rozhodla som sa, že urobím prvý krok.

"Harry," pamätám si, ako na mňa vtedy pozrel so smutnými očami.

"Áno, zlato?" Môj žalúdok sa zachvel nad tým menom.

"Ja... Uvažoval si niekedy, že ma opustíš, keby si zistil, naozaj zlé tajomstvo, ktoré tajím?" znela som hlúpo a bolo zrejme, že som niečo tajila, len nemal tušenie, čo to bolo.

"Nikdy by som ťa neopustil." Upokojoval ma.

Usmiala som sa a schúlila som sa mu na kolenách, pobozkala som ho predtým, než som upadla do hlbokého spánku.

Od tej doby čas skutočne letel, sú to už dva roky a tri mesiace, čo som mu zaspala na kolenách, zaujímalo ho, aké to bolo tajomstvo, a ja som bola ticho tak dlho, až nakoniec začal hádať a uhádol to. Bol šťastný a to je všetko, na čom záleží. 

Snažila som sa spomienky potlačiť, než som začala znova plakať, už druhýkrát som si dnes pokazila make-up. Utrela som si slzy a znova si rukami prešla po mojich šatách. Sú to veľmi jednoduché, biele šaty s krásnym srdcovým dekoltom a niekoľkými šperkmi okolo poprsia, nič zvláštne. Moja najobľúbenejšia časť je korzet na chrbte, zamilovala som sa doňho v deň, kedy som tie šaty uvidela. Vedela som, že budú perfektné, vlasy som mala natočené a make-up je dokonalý. Obula som si čisto biele lodičky a znova si s nimi nacvičila chôdzu po miestnosti. Nie som si istá, či je to nervozita alebo či mám len strach, že zakopnem a spadnem v môj veľký deň, ale aby som bola úprimná, je to tak trochu oboje.

"Cassandra, je čas." Moja matka povedala, ako vstúpila do miestnosti.

Jej oči sa začali napĺňať slzami a ústa si zakryla rukou, v ktorej nedržala kyticu kvetov.

"Oh, moje dievčatko, už nie je dievčatko." Plakala, prešla som k nej a pevne ju objala.

Po tom, čo sa stalo so Zayn, sme sa zblížili a som rada. Chýbalo mi byť s matkou a mať ju tam, keď Harry proste nerozumel mojim dámskym problémom.