Heaven Or Hell? {SK}

Prologue

*SNEAK PEAK*

Zišla som na prízemie a otvorila bránu. Vyšla som von, no nikto tu nebol. Zišla som tie tri schody pred bránou a predo mnou sa mihla silueta niekoho. Stála som hneď vedľa pouličnej lampy a netrpezlivo čakala. Prišiel bližšie a ako ho osvietilo svetlo z lampy, som spoznala Namjoona. Vyzeral byť rozrušený. Oči mal opuchnuté a červené. Zamračila som sa. Plakal? Jeho spadnuté kútiky úst mi to potvrdili. Vyzeral hrozne.

Mal čierne rifle, čiernu mikinu a na tom mal nejakú čiernu oversised bundu. Na hlave mal kapucňu, no videla som mu tvár veľmi zreteľne. Bola som prekvapená tým, čo som videla. Prešla som k nemu a jeho oči ma po celý čas sledovali. Mal ruky vo vreckách bundy a stál na mieste. Prišla som úplne k nemu a obmotala si ruky za jeho krkom. Postavila som sa na špičky a vtedy presunul svoje ruky okolo môjho pásu. Pritiahol si ma do tuhého objatia a schoval si hlavu pri mojom krku. Hladkala som ho po chrbte a snažila sa mu dať najavo, že som tu pre neho. Jeho dotyk bol čoraz silnejší a môžem povedať, že som si istá, že je medzi nami nejaké puto. Síce mám veľa nezodpovedaných otázok ohľadom tých nadľudských vecí, čo stváral ale zjavne sa stalo niečo nepríjemné a zlé. Možno mi aj konečne povie o sebe trochu viac. Keď sa tak stane budem si istá, že sa mu môžem zdôveriť viac aj ja.

Objímali sme sa hodnú chvíľu. Aj napriek tomu, že je nehorázne studený priam až ľadový, nebola mi zima. Hrialo ma pri srdci, keď ma tak silno objímal. Bolo to pre mňa znamenie, že ma považuje za bližšiu osobu v jeho živote. A popravde čím ďalej tým viac začínam uvažovať o tom, že môžeme byť kamaráti. Aj keď momentálne mám iné pocity, akoby sme boli viac. Ale najskôr musíme byť kamaráti aby sme mohli byť viac. Aspoň v tomto prípade, podľa mňa. Aj keď kamaráti už asi viacmenej sme. Ja neviem. Sama som zmätená a stratená vo všetkom, čo medzi nami je a čo nie.

Netuším ako dlho tu len tak stojíme uprostred chodníka a objímame sa. No zjavne to potreboval a mne stačí, že mu môžem aspoň takto pomôcť alebo čo i len trochu zlepšiť náladu. Namjoonov dotyk sa začal uvoľňovať a postupne sme sa od seba odtiahli. Začula som slabé smrknutie. Zamračila som sa. Otočila som hlavu a pozrela sa mu do tváre. Po lícach mu stekali slzy. Otočil svoju tvár odo mňa a snažil sa ich utrieť. No ja som ich videla. Ťažko vydýchol a bol stále otočený na druhú stranu preč odo mňa. Málinko som od neho odstúpila a pravou rukou chytila jeho líce a otočila jeho tvár na mňa.

Nebránil sa a nasledoval môj dotyk. Keď sme si boli úplne tvárou v tvár videla som, že stále mu stekali slzy po lícach. Z vrecka bundy som vybrala balík vreckoviek, ktorý tam vždy mám a jednu vreckovku odtiaľ vybrala. Jemne som mu utrela slzy a dala mu ju do ruky. Celý čas ma pozorne sledoval a stále nič nehovoril. Ja som tiež nič nevravela. Nemala som pocit, že je to zatiaľ treba. Zaujímal ma jeho dôvod, prečo sem prišiel, no to počká. Nečakala som, že bude v takomto zlom stave.

Utrel si tvár a vysmrkal sa do vreckovky, ktorú som mu dala. Chytila som ho za ruku tesne pod ramenom a trochu svoj dotyk zosilnela.

,, Lepšie? " opýtala som sa ho a nedočkavo pozerala na neho, aká bude jeho reakcia. Iba ticho prikývol a vreckovku si dal do vrecka v bunde.

,, Ďakujem a prepáč, že som ťa prepadol takto neskoro. " ospravedlňoval sa mi zachrípnutým hlasom a smutne na mňa pozeral.

,, Je to v pohode. Nič sa nestalo. '' ubezpečila som ho a venovala mu úsmev na zlepšenie nálady. Jemne ale fakt veľmi jemne sa usmial naspäť. Bolo mi ho ľúto.

,, Chceš sa trochu prejsť? " navrhla som mu a ukázala na park neďaleko mojej bytovky. Prikývol a obaja sme sa pohli vpred. Išli sme vedľa seba v úplnom tichu. Trochu mi to bolo nepríjemné, pretože som mala na neho až priveľa otázok, no zas som nechcela, aby sa cítil nepríjemne. Tak som radšej držala papulu.

Prišli sme až k parku, ktorý je asi päť až desať minút od môjho baráku. Ani jeden z nás nepovedal nič. Ani hlásku, absolútne nič. Začínala som byť nervózna a sama neviem prečo. Nejako mi prišla atmosféra medzi nami divná. Začala som si uvedomovať, čo sa vlastne pred chvíľou stalo. A začalo mi to dochádzať. A už viem prečo som nervózna.

Sadli sme si na lavičku. Sadla som si trochu ďalej od neho a pozerala sa na stromy a kríky okolo nás. Na jar a v lete tu pekne kvitnú aj kvety. S Lauren sem často chodievame len tak sa porozprávať, poprechádzať alebo si spraviť pekné fotky na instagram. Mám tento park naozaj rada.

Namjoon sa prisunul bližšie ku mne a medzera, ktorá tu ešte pred nedávnom bola sa stratila. Vypleštila som oči do tmy a opatrne a pomaly som sa pozrela na Namjoona. Ten sa tiež pozeral pred seba a stále medzi nami panovalo ticho.

*****

Vytiahla som si mobil z vrecka bundy a pozrela sa na hodiny. Sedíme tu už dobrých dvadsať minút. V úplnom tichu. Začína ma to hnevať. Hej nechcela som ho nejako tlačiť alebo tak ale toto je trochu too much. Určite by sa mu uľavilo keby mi to povedal. Alebo aspoň časť. Som si istá.

,, Už mi je zima. Pôjdem hore. " rozhodla som sa ísť radšej domov. Toto nemá zmysel. Áno trochu som ho utešila vrámci možností ale pokiaľ mi nič nepovie viac nemôžem spraviť. A nútiť ho nejako nechcem. Je mi to proti srsti. Postavila som sa a začala som odchádzať. Zrejme chce alebo skôr potrebuje byť sám.

,, Môj otec...... " začula som zachrípnutý, no stále hlboký hlas. Hovoril celkom potichu ale nebola som ešte tak ďaleko, čiže som ho zreteľne počula. Otočila som sa na neho a čakala, čo mi povie ďalej.

*******

Sooo, ahoj! 🥳🥰

Vitaj pri čítaní môjho druhého príbehu 'Heaven Or Hell?'. 🤗 Srdečne vás tu všetkých vítam. 🥳😂

Okej formalitky máme za sebou. 😂Takže predpokladám, že ak tento príbeh čítate, je to z dôvodu hashtagov (netuším, či som to napísala správne, whatever 🤣), ktoré som použila a kvôli osobám, ktoré sa v tomto príbehu objavia.😈😘😂

Ak si tu len náhodou a rozhodneš sa čítať môj príbeh aj keď nemáš potuchy kto sú BTS, budem ešte radšej. ☺️ A predsudky a také hovadiny na kpop si láskavo nechaj pre seba, ak máš problém a nemáš rád/rada kpop ani túto story nečítaj ale dopredu hovorím, že boys nie sú famous v tejto story.💁🏻‍♀️❌Sooo. Ale to asi zo story description vyplynulo, I guess. 🤷🏻‍♀️😅

Anyways, budem rada za všetky hviezdičky a nejaké tie komentáre, čo si myslíte o čom bude táto story a tak. Bude sranda čítať nejaké dohady, ktoré vaša fantázia vyplodila. 😁😆

Fajn, dnes ešte pridám prvú časť, keby náhodou, aby bolo, čo čítať a nie tento nudný prológ🤣, takže bye for now a príjemné čítanie. 🤩😊

Verča💋 - > po novom Vennie 💫