TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

5. kapitola Nahé ráno

Linka zobudil pocit nesmierneho smädu akoby už veky nepil. Nehovoriac o plnom mechúre, ktorý mal na prasknutie. Nechcelo sa mu však vstať z postele. Protestne sa otočil na druhý bok a vtedy jeho ruka do kohosi narazila. Začal naslepo hmatať. Pod prstami spoznával pevné svalnaté rameno, kľúčnu kosť, ktorá ladne vystupovala do priestoru, pevnú hruď...

Prudko otvoril oči, čo robiť nemal. Zatočila sa mu hlava a bolestivo ho v nej pichlo.

„Už si hore?" zaznel tichý rozospatý hlas, ktorý hneď spoznal. Mark. Stiahol z neho konečne ruku a opätovne sa otočil na chrbát, snažiac sa pôsobiť, že sa nič nedeje.

„Áno," odvetil a hlas mal mierne zachrípnutý. Odkašľal si a spýtal sa pokojným hlasom: „Kde to vlastne som? A prečo si tu aj ty?"

„Si v mojom byte, v mojej posteli a nemáš na seba ani kus oblečenia," dodal Mark akoby mimochodom.

Link sa chytil rukou za hlavu. „Opäť som sa sám zvliekol donaha?"

„Opäť?" nerozumel Mark.

„Prepáč, ale kde máš záchod?" skočil mu do reči Link, mierne ignorujúc jeho otázku. Akonáhle ho Mark nasmeroval do dvier v rohu miestnosti, ponáhľal sa vymočiť sa, nedbajúc na to, že prebehol cez miestnosť úplne nahý, tak, ako ho pán Boh stvoril.

„Hej! Nebehaj tu nahý!" kričal za ním Mark podráždene. Keď sa po chvíľke Link vrátil, stále si nerobil nič z toho, že nemá na sebe ani kus oblečenia.

„No tak! Link! Mohol by si prestať behať po mojom byte nahý?!" škrípal zubami Mark a snažil sa dívať všade inde, len nie na Linka.

„Neber to nijak osobne. Vyzlečiem sa donaha vždy, keď sa tak opijem ako včera. Niežeby som si pamätal, že som sa vyzliekol. Nepamätám si takmer nič zo včerajška. Ale kamaráti mi vždy hovoria, že sa vždy začnem sám vyzliekať a nemôžu ma nijak zastaviť. No čo, sme všetci chlapi. A ja sa teda nemám za čo hanbiť," uškrnul sa.

„Ale teraz si už triezvy, takže sa môžeš obliecť." Mark sa vyhrabal spod periny a oblečený v teplákoch prešiel k skrini, aby si vybral čisté tričko. Linkovi neušiel pohľad na jeho vyrysované brucho.

„Wow, niekto tu maká v posilke! Ukáž!" a nedbajúc na predošlé upozornenia, vykročil k Markovi s úmyslom rukou bez opýtania siahnuc na jeho svalnaté brucho. Mark, ani len naňho nepozrúc, predpažil ruku, aby tak zastavil Linka skôr, ako sa k nemu priblíži.

„Stoj!" prikázal mu. „Povedal som, aby si sa obliekol. Nie som na teba zvedavý. Navyše, toto je môj byt, mohol by si rešpektovať to, o čo ťa požiadam."

„Požiadať? Ja som žiadne prosím, nepočul," škeril sa Link. „Ale fajn, fajn, idem sa obliecť. Alebo...môžem si dať u teba sprchu?" Mark len prikývol, hlavné bolo, aby sa nahého Linka čo najskôr zbavil. „Uteráky sú v kúpeľni v skrinke."

Link bol vzápätí preč, nevezmúc si so sebou ani kúsok oblečenia.

„Je snáď ešte stále trochu opitý? Včera a predvčerom som z neho nemal pocit, že by bol takýto typ človeka," premýšľal nahlas Mark. Pokrútil hlavou do strán a pobral sa do kuchyne. Dnes mali čas, kým sa budú musieť dostaviť na prvú poradu. Pred chvíľou mu došla správa od organizačného tímu. Preto sa Mark rozhodol, že si raňajky doprajú tu.

***

Link sa zavrel v kúpeľni a pobavene sa uškrnul. Mark vôbec neprišiel na to, že to všetko len hrá. Vrátane včerajšej straty pamäte. Nebol úplne triezvy, to by sa ťažko dalo pri toľkom množstve alkoholu, no všetko si pamätá. Aj na Markov výraz, keď mu navrhol, aby sa bozkávali. Nebyť tej čašníčky, dostal by ho. Len aby sa mohol Markovi vysmiať, že je lepší herec ako on. Myslel to vážne, keď vtedy povedal Markovi, že nerozozná čo hrá a čo myslí vážne.