TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

18. kapitola Zmätok v hlave

„Mali by sme začať pracovať na tom projekte," nadhodil Sort, keď aj spolu s Bremom a Teom sedeli v učebni a čakali na profesora. „Navrhujem hneď dnes. V knižnici."

Brem nenamietal, no Teo sa akosi nevyjadril. Obaja naňho pozreli a videli, ako má neprítomný pohľad. Opäť.

„Teo? Teo! Hej, Teo!" volal naňho Sort, no on nereagoval. Až keď mu rukou vrazil do ramena, tak sa mykol a začal konečne vnímať. „Čo sa s tebou deje? Už druhý deň si úplne mimo!"

Teo sa zamračil: „Nič, nič mi nie je! O čom ste hovorili?" spýtal sa.

Sort si ho premeral pohľadom, uvažujúc, či by mal trvať na vysvetlení, no napokon usúdil, že ak im to nechce povedať, nič z neoho aj tak nedostane. Preto radšej rezignoval a venoval sa dôležitejšej téme. „O tom projekte, ktorý máme robiť. Dnes chceme začať."

„V poriadku," súhlasil Teo. Vzápätí však jeho myšlienky znova smerovali inam. A bolo to tak aj cez celú prednášku. Jediné, na čo dokázal celé dva dni myslieť, bol Tin. Konkrétne na to, čo sa stalo ten večer.

Vždy, keď si na to spomenul, mal pocit viny a zároveň akési výčitky. A pri tom sa vzápätí pristihol pri tom ako myslí na ten bozk a chcel by ho okúsiť znova. Skrátka, mal v hlave boj. Už sa akosi dostatočne vyrovnal s faktom, že Tin je napokon, ako sa ukázalo, gay. Nemal proti tomu nič. Iba mu to pomohlo vysvetliť si všetko, čo sa doteraz udialo.

Lenže potom prišla tá ťažšia časť toho celého. Teo si kládol otázku: Som aj ja gay? Naozaj cítim niečo k Tinovi? A ak hej, čo to vlastne je?

Vedel, že sa pri ňom cíti dobre. Chvíľami ešte trochu neisto, no inak dobre. Majú spoločné záujmy, i keď životy, aké žijú, sú úplne rozdielne. A ich výzor? Teo nerozumel, čím sa môže Tinovi tak páčiť. Nepripadalo mu, že by bol niečím tak zaujímavý.

Stále nevedel, či vôbec k Tinovi niečo cíti. Určitá jeho časť mu tvrdila, že zrejme áno, keď ho nechal, nech ho bozkáva. No iná jeho časť mu jasne prízvukovala, že predsa nie je gay a že si predsa nechce nič začínať s chalanom.

Bojoval s týmito myšlienkami stále dookola vo svojej hlave a nevedel nájsť riešenie. Akurát, čo ho neraz rozbolela hlava. Ani len neodpovedal na Tinove správy, ktoré mu dnes už stihol poslať. Nechcel sa mu začať vyhýbať, či čosi v tom zmysle. No nevedel, ako by sa mal k nemu teraz správať.

Po škole, podľa dohody, zašli do knižnice. Asi po hodine začala Tea už tak neznesiteľne bolieť hlava, že sa dohodol s chalanmi, že svoju časť dorobí ďalší deň. Začali sa oňho strachovať. Navrhli mu, že pôjdu s ním, no odmietol to. Vedel, že by akurát tak znova vyzvedali, čo s ním je a o čo ide. Lenže on nemal, čo im povedať. Radšej chcel byť chvíľu sám.

Vyšiel von pred univerzitu a posadil sa na lavičku. Oprel sa a zaklonil hlavu. Nijak mu to nepomohlo. Dúfal však, že čerstvý vzduch mu aspoň trochu urobí dobre. Sedel tam a snažil sa na nič nemyslieť. No dlho mu to nevydržalo. Tin sa do jeho mysle zakrádal znova a znova.

„Teo?"

Dopekla! Už počujem aj jeho hlas v hlave! rozčuľoval sa v duchu.

„Teo? Teo, si v poriadku?"

V tom mu došlo, že to nie sú žiadne halucinácie. Prudko otvoril oči a vzpriamil sa. Jeho oči zazreli presne to, čoho sa obával. Tin stál priamo pred ním. Mal na sebe čierne motorkárske nohavice, rovnako ako koženú motorkársku bundu.

„Čo tu robíš?" spýtal sa ho Teo podozrievavo.

„Prišiel som po Taliu. Nevedel som, že študujete na rovnakej univerzite."