TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

32. kapitola ZOO

Lay sedel za barom a nesústredene hľadel kamsi za barmana, ktorý pred ním leštil handrou poháre. Dvoma prstami zvieral svoj drink a občasne ním potočil. Myšlienkami bol úplne inde, a tak si ani nevšimol, kedy si k nemu prisadol jeden neznámy.

Chalan pri ňom mal nie len silnú charizmu, výzor, ktorý by mu nejeden závidel, či pohľad, ktorý zvádzal, ale aj veľké ambície dnes dostať Laya do postele. Pozeral sa naňho a len sa úlisne usmieval. Keď videl, že je už riadnu dobu duchom neprítomný, pozrel na barmana a vyslal k nemu otázku.

„Zlomené srdce," vysvetlil v krátkosti barman a pobavene sa uškrnul.

Neznámy mierne naklonil hlavu do strany a jediné, na čo pri tých slovách pomyslel bolo: Tomu sa vraví ľahká korisť.

Iba toľko mu stačilo vedieť k tomu, aby mohol zahájiť lov.

A skutočne! Netrvalo mu to takmer ani hodinu, kým si Laya omotal okolo prstu. A v ďalšej polhodine boli už na odchode do bytu toho chlapíka. Stačilo trochu alkoholu, pretrpenie Layových nekonečných rečí o tom, ako si nechal svoju prvú lásku prekĺznuť pomedzi prsty len zo strachu a ako ho teraz šuká iný chlap, a v neposlednom rade bolo treba trochu viac trpezlivosti pri flirtovaní, kým sa Lay začal chytať a pochopil signály, ktoré k nemu chalan vysielal.

„Zabudni naňho!" šepkal mu do ucha rozvášneným hlasom, keď už boli v jeho byte a ležali na posteli. Lay pod ním, omámený alkoholom a s rozhodnutím, že konečne upustí z minulosti a užije si ako si zaslúži.

„Ako sa vlastne voláš?" spýtal sa Lay chvejúcim sa hlasom, keď mu chalan bozkával krk a rukami pri tom zmyselne hladil jeho hruď.

Chalan pomaly zodvihol hlavu, aby sa pozrel Layovi do očí. Prstami zovrel jeho bradu a mierne ju nadvihol. „Hovor mi ako len chceš." Sotva to dohovoril, špičkou jazyka prešiel po Layovej hornej pere a počkal, kým pootvorí ústa, aby mu ním vzápätí drzo vkĺzol dnu. Bozkával ho tak, ako nikdy nikto predtým, bozkával ho tak, že Lay zabúdal na všetko, čo malo čosi do činenia so zdravým rozumom. Nechal sa pohltiť tými novými pocitmi, dotykmi a charizmou, ktorými ho ten chalan zahŕňal.

To, čo Lay v tú noc zažil bolo vášnivé, priam až živočíšne. Bolo v tom len číre uspokojenie, nič hlbšie, žiaden cit v tom nehral rolu. No to, bolo to, čo teraz potreboval - žiadne ďalšie city. Márne dúfal, že sa tým zbaví aj tých nechcených, ktoré ho prenasledovali posledné roky, či tie, ktoré sa k nim pridali po dnešku. Tie však neodchádzali. Stále totiž zostávali jeho súčasťou. No aspoň na túto noc mohol na všetko zabudnúť a oddať sa vášni.

***

Lay sebou prudko mykol, keď započul hlasné: „Vstávaj!" a keď mu do tváre padol prúd svetla z ranného slnka. Ktosi surovo odhrnul závesy a otvoril okno. Dnu sa razom vkradol chladný vánok a Layovu pokožku zasypali zimomriavky.

„Vstávaj a obleč sa!" započul znova drsný hlas.

Rozospato otvoril oči a zároveň sa snažil kryť si ich pred svetlom. Pretočil sa na stranu a podoprel sa lakťom. Vtedy pocítil bolesť v spodnej časti tela a hoci by najradšej nechcel, spomenul si, čo všetko robil predošlú noc s tým chalanom. Nevedel ani jeho meno.

„Pochybujem, že si hluchý! Dávam ti dve minúty na to, aby si dostal svoj zadok z tohto bytu!"

Lay stále nevedel, kto to naňho rozpráva. Ten hlas sa nepodobal na hlas chalana, čo ho v noci pretiahol. Jeho hlas bol oveľa nižšie vložený. Tento tu mal taký vcelku obyčajný hlas. Rozhodol sa preto posadiť sa a poriadne sa pozrieť po miestnosti, aby našiel dotyčného.

„Nebudem sa už viac opakovať!" zaznelo znova ostro a v tej chvíli Layovi do tváre narazilo jeho oblečenie, ktoré po ňom neznámy hodil. Zvliekol teda zo seba perinu a bez ostychu sa postavil vedľa postele, nechajúc svoje nahé telo na obdiv. Načiahol sa po spodky a začal sa obliekať, naponáhlo však nemal.