TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

35. kapitola Karma

Priestorom sa niesla hlasná hudba a tváre ľudí osvetľovalo modré svetlo, ktoré prichádzalo od stien.

Lay práve sedel za jedným zo stolov na okraji a zamyslene popíjal zo svojho piva, nevnímajúc vedľa seba pár, ktorý sa bozkával. Bol to jeho kamoš, ktorý zbalil nejakú babu. Lay sa sem prišiel odreagovať a nemyslieť, no práve preto, že nemal čo robiť, premýšľal. A čím viac Teo pretínal jeho myseľ, tým viac bol vytočený.

Naštvane naraz vypil zvyšok piva a prudko sa postavil. Mal v pláne odísť. Nevedel ani kam, bolo predsa zjavné, že takto svojim myšlienkam nijak neujde. No ani okolitý hluk mu nijak nepomáhal, akurát čo sa cítil ešte horšie.

Kráčal pomedzi niekoľko ľudí na okraji parketu, nevnímal tváre, ktoré za sebou zanechával. Odrazu doňho narazilo akési dievča. V poslednej chvíli si všimol, že sa jej chce vracať, držala si ruku pred ústami a napínalo ju. Chytil ju za plecia a otočil od seba preč.

Nemyslel však na to, že tým spôsobí ujmu niekomu inému.

Dievča to už nevydržalo, predklonilo sa a vyvrátilo obsah svojho žalúdka na osobu pred sebou. Bol to len okamih, osoba nestihla zareagovať.

Lay preniesol pohľad z dievčaťa na osobu, ktorá to schytala a nadvihol obočie, keď si uvedomil, že dotyčného pozná. Bol to ten blonďavý chalan, čo ho vyhodil ráno z bytu po tom, čo sa vyspal s tým neznámym chalanom.

Svet je malý, pomyslel si Lay. Pobavene sa uškrnul. Chalan tam nepohnute stál, úplne zaskočený situáciou. Baba zamrmlala čosi na ospravedlnenie a hneď na to sa odpratala preč, pri čom ju pridŕžali nejaké kamarátky.

Lay podišiel k chalanovi a naklonil sa k jeho uchu. „Karma." Víťazne sa uškrnul a odtiahol sa. Povýšenecky si premeral chalana, ktorý sa naňho prvý raz pozrel. Akonáhle ho spoznal, zamračil sa naňho.

„Ty!" zasipel chalan a prepaľoval Laya nenávistným, zlostným pohľadom.

Lay iba mykol plecami. Obišiel blondiaka a zamieril von z podniku, tak ako mal pôvodne v pláne.

Len čo prekročil prah dverí a obišiel vyhadzovača, niekto ho zdrapil za predlaktie a prinútil ho zastať. Obzrel sa a videl blondiaka ako podišiel pred neho a stále ho prepaľoval tým naštvaným výrazom.

„Kam si myslíš, že ideš?! Urobil si to naschvál, však?"

Lay sa sarkasticky, neveriaco zachechtal a pohľad na chvíľu sústredil na oblohu. Napokon sklopil zrak a zabodol ho do chalana. „Tak pozri, blondiačik! Nie si až tak dôležitý, aby som niečo plánoval, čo súvisí s tebou. Ani som len netušil, že tam si!" Premeral si ho pohľadom a mierne pokrútil hlavou do strán. „Bež radšej domov. Smrdíš totiž po zvratkoch."

Lay urobil krok do strany a začal kráčať preč. Nemal náladu na nejakého idiota. A najmä si nechcel svoju zlosť vyliať na ňom. Vyzeral krehko a on rád rozdával päste, keď ho niečo vytočilo.

Nečakal však, že až taký bezmocný ten blondiak nie je.

Odrazu sa ten neznámy rozbehol smerom k Layovi, skočil mu na chrbát a ruky oblapil okolo jeho hrude, pevne sa ho držiac.

Lay sebou prekvapene mykol a jedna noha sa mu mierne podlomila, no ustál to. „Čo dopekla...?!" začal sa rozčuľovať.

Blondiak mu však skočil do reči: „Teraz sme si kvit! Mimochodom," zoskočil z Laya na zem, „smrdíš po zvratkoch!" To, čo mal blondiak na tričku sa otlačilo na Layov chrbát.

„Doriti! Zabijem ťa!" rozčúlil sa Lay a prudko sa otočil za chalanom. Ten sa vyhol jeho načahujúcej sa ruke a zasmial sa provokatívne Layovi do tváre.