Prešlo zopár dní od všetkého toho zmätku v Teovom živote a on sa konečne vrátil do starých koľají.
„Ak budem ešte raz musieť prezentovať takúto somarinu, tak sa budem radšej do konca života tváriť, že neviem rozprávať!" zničene sa hodil na lavičku Sort. Brem sa posadil vedľa neho, zatiaľ čo Teo sa len oprel zozadu o operadlo. V parku pred školou nebolo veľa ľudí, sem-tam ktosi okolo nich prešiel.
„Hlavné je, že sme prešli," zamrmlal Teo. Bol najmä rád, že sa napokon dal dokopy a bol schopný sústrediť sa na projekt a na školu. Druhý deň, po tom čo všetko povedal Linkovi a bohužiaľ teda aj Markovi, začal na vec pozerať úplne inak.
V prvom rade si uvedomil, že nemá dôvod trápiť sa Tinovou ponukou a vyznaním. Nevidel dôvod v tom, aby sa mučil a zisťoval, čo vlastne cíti. Celé si to vysvetľoval tak, že jeho zmätenosť zapríčinilo najmä to, že sa nikdy pred tým v takej situácii neocitol. Nechal sa tým až príliš pohltiť a to bola chyba. Pochopil, že nejde o život a ak by aj mal niečo cítiť k Tinovi, bude to vedieť aj bez toho, aby strávil celé noci bez spánku a hľadal odpovede.
„Vážne so mnou nechcete ísť na ten kickboxový turnaj? Bude to zábava," lákal ich opäť Teo. „Link dnes nemôže kvôli tomu seriálu. Vravel, že majú dnes nácvik, či čo."
„Ja na také veci nie som," zamrmlal Brem a nohou šúchal unudene o chodník.
„Sorry, bro. Dnes hráme hru. V dungeone sa má objaviť boss, ktorý tam je len raz za mesiac a potrebujeme ho pre equipment na armor a navyše tým dokončíme jeden quest..."
„Hej, hej, hej! Nepokračuj!" stopol ho Teo. „Nemám poňatia, čo mi to hovoríš, tak sa ani nesnaž. Stačilo povedať, že nejdete."
„Možno nabudúce."
„Fajn, tak ja idem. Majte sa," zodvihol ruku na pozdrav Teo a pomaly začal kráčať preč.
Sort sa za ním chvíľu díval, potom preniesol pohľad na Brema. „Keby som ho nepoznal, v živote by som nepovedal, že sa venuje niečomu takému agresívnemu."
„Aspoň sa vie brániť, keby ho chceli zbiť. Mali by sme sa ho spýtať, či nám nedá nejaký rýchlokurz."
Sort začal krútiť hlavou do strán: „Ty vždy trepneš takú somarinu! Poďme radšej hrať!"
„Somarinu? Nič zlé som nepovedal. Nebolo by fajn vedieť nakopať zadky..."
„Ty radšej nikomu nekop do zadku! Lebo skončíš na onom svete!" Sort si ani v tej chvíli neuvedomoval, že to čo povedal, má oveľa hlbší význam. Brem to však zachytil - Sort sa oňho kdesi hlboko vo vnútri bojí.
Brem odrazu chytil Sorta za zápästie a prudko potiahol k sebe. Ten to vonkoncom nečakal, oči sa mu rozšírili prekvapením, najmä v okamihu, keď sa jeho tvár ocitla tesne pred Bremovou.
„Myslíš, že nemám dosť sily?" povedal Brem, dívajúc sa Sortovi do očí. Tomu pohľad splašene behal sem a tam po Bremových iskriacich očiach. Bol zmätený, no ten pocit sa vytratiť ako náhle sa Brem zoširoka, pobavene usmial.
„Vypadni odo mňa!" odstrčil Sort Brema. Nespúšťal však pohľad z jeho pobaveného úsmevu, ktorý si ešte chvíľu ponechal. Nestávalo sa často, aby sa Brem usmieval a už vôbec nie takto.
„Radšej už poďme!" navrhol Sort a sám prudko vstal. Brem ho bez ďalších slov nasledoval.
***
Dnešný workshop sa niesol v duchu výučby od hereckého kouča. Všetci si pripadali ako v škole, už im len chýbali lavice, prenosnú tabulu totiž mali. Ale všetci si zároveň uvedomovali, že sa im do uší dostávajú len potrebné informácie. Neskôr mali po dvojiciach predviesť nejakú krátku scénku, na tému, ktorú si vylosovali, aby im následne kouč zvýraznil všetky chyby a uviedol veci na pravú mieru. Išlo v podstatne o improvizáciu.
ESTÁS LEYENDO
TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)
RomancePredsudky. Všetci ich máme. Veľa ráz vznikajú skôr, než človeka spoznáme. Dokážeme však napriek tomu dať možnosť pravde prejaviť sa? "Príbeh štyroch rozdielnych chalanov, príbeh, ktorý zmenil ich samých aj ich doterajší svet, príbeh, ktorý sa klasic...