TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

23. kapitola Nové známosti

Sort a Brem sedeli v kantíne a posilňovali svoju energiu dobrým obedom. Nevedeli ako varia v kantínach ostatných fakúl, ale oni sa nemali na čo sťažovať. A najmä, aspoň pri jedení boli chvíľu ticho a nehrozilo, že sa začnú škriepiť.

„Oi, hej, Brem!" odrazu sa pri nich pristavil akýsi chalan. Obaja pri stole k nemu zodvihli pohľad. Čierne vlasy mal zostrihnuté na krátko a nad uchom v nich mal vyholený akýsi symbol.

„Oho! Nicki!" zoširoka sa usmial Brem úsmevom, ktorý uňho nebol tak bežný. „Späť z intershippingu?" Nicki bol ich senior.

„Hej, už späť. Ale pokojne by som tam ešte zostal. Je to tisíckrát lepšie ako tu učiť sa. Už keď som ťa stretol... Pridáš sa k nám? Chalani robia nejakú stretávku medzi seniormi a juniormi, čo majú meno začínajúce na písmeno z prvej polovici abecedy."

„Čože?" zasmial sa neuverením Brem. Sort ich len ticho počúval a vŕtal sa nesústredene vo svojom jedle.

„Ani mi nehovor! Väčšiu kravinu už vymyslieť fakt nemohli! Ale dlho som nežúroval, takže by sa už patrilo. Pridáš sa, nie? Nemôže nám tam predsa chýbať niekto, kto je preborník vo vyhrávaní opileckých hier. Kamoš, poviem ti, stále mám dojem, že ti za chrbtom vždy stojí samotný diabol, lebo inak nie je možné, aby si sa tak vyhýbal penaltám!" pobavene predniesol Nicki a pobúchal Brema po ramene.

Brem krútil hlavou do strán: „Svoje tajomstvo ti rozhodne neprezradím," uškrnul sa.

„Napíš mi ešte, pošlem ti presnú adresu, lebo ani ja ju teraz ešte neviem."

Brem prikývol: „Jasne, vďaka, Nicki."

Sort nenápadne sledoval Nickiho, ktorý vzápätí odišiel a nerozumel tomu pocitu, ktorý sa mu usadil vo vnútri.

„Vždy zabúdam na túto tvoju stránku," povedal napokon Sort.

Brem sa naňho pozrel, opäť mal v tvári ten nezaujatý výraz ako obyčajne, to nadšenie, akým prekypoval, keď tu bol Nicki, bolo preč. „To preto, že si nikdy som mnou nešiel, keď som ťa volal. Si až príliš introvertný. Nebyť mňa a Tea, tak sa zrejme ani s nikým nebavíš."

Sort sa cítil dotknutý: „Moja vec! Pre mňa nie je dôležité ožierať sa, až si druhý deň nepamätám, čo som robil!"

Brem krútil nechápavo hlavou do strán: „Vôbec to nie je o ožieraní sa. Je to o čase strávenom s kamarátmi a o zábave. To, koľko vypiješ je tvoja vec. Nikto ťa nemôže nútiť piť. Pokiaľ teda nehráš nejaké hry. Ale to ti ani veru neradím."

Sort, pozerajúc do taniera, perami teatrálne napodobňoval Brema. Nemohol teda vidieť ako sa Brem naňho smutne pozerá. Mrzelo ho, že sa Sort tak uzatvára pred svetom.

„Nechceš ísť tento raz so mnou? Len sa trochu zabaviť," upresnil.

Sort k nemu zodvihol zrak a tváril sa neisto. „Ja..." váhal. „Nie, asi nie."

„Asi? Takže je možnosť, že zmeníš názor?" Bremovi zaiskrilo v očiach, no to Sort nezbadal. „Máš čas si to premyslieť. Keď mi Nicki pošle adresu, prepošlem ti ju. Ak prídeš, budeš tam. Čo ty na to?"

„A čo tá podmienka s tými menami?" napadlo Sortovi a pozrel na Brema s nadvihnutým obočím.

„Vôbec si to nevšímaj! Nikto tam nebude kontrolovať, ako sa voláš. Nesnaž sa hľadať výhovorky ako sa tomu vyhnúť," pozrel naňho Brem cez ofinu svojich sivých vlasov.

Sort zaškrípal zubami. Napokon zo seba dostal iba obyčajné: „Hm!" Bolo mu trochu trápne, že sa vlastne takto vzdal a nechal sa ukecať. To, čo v tej chvíli ešte nevedel a nechcel si priznať bolo, že tam ide len, aby videl ako blízky si sú s Nickim.