TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

43. kapitola Hviezdna noc

Keď Tinova motorka zastala pred vilou v bohatej štvrti za mestom v oblasti blízko lesov, Teovi sa na chvíľu zastavil dych. Nasucho prehltol a pomaly si zložil helmu z hlavy. „Doriti!" zanadával potichu. „Vedel som, že si žijete lepšie než kedy ja budem, ale toto..." ani nedopovedal. S úžasom hľadel na ten majestátny, moderný, trojposchodový dom a nevedel uveriť, že pozná niekoho, kto na tom mieste žije.

Tin sa v duchu pousmial: „Som rád, že sa ti páči. Raz budeme mať taký aj my dvaja," naklonil sa k nemu a nadvihol hravo obočie.

Teovi sa vytratil úžas z tváre. Pozrel na Tina, venoval mu kamenný výraz a iba ho rukou mierne od seba odsunul. „Snívaj ďalej," zamrmlal si pre seba, pokým zosadol z motorky. „Asi doma nikto nie je, však?"

„Nie, všetci sú doma," poopravil jeho zlú domnienku Tin. „Len je všade tma zrejme preto, že už všetci spia. Predsa len, je čosi pred polnocou," pripomenul mu.

Teo sa začal cítiť nesvoj. „Si si istý, že je v pohode, ak takto uprostred noci prídem k vám domov? Čo si o mne pomyslia?"

Tin podišiel k svojmu frajerovi, pohladil ho od ramien až po lakte a potom si jeho ruky pritiahol k sebe tak, aby naznačil Teovi, aby ho objal. Hneď na to mu objatie opätoval a lícom sa oprel o Teovu hlavu. „Nič zlé si o tebe nepomyslia. Jedine ak tak o mne. Ale viem, že to pochopia. Hovoril som im o tebe a chceli by ťa spoznať, ale rešpektujem, že sa na to ešte necítiš. Len som chcel, aby si dnes bol tu so mnou. Chcem ti totiž niečo ukázať, no nechcel som ti dopredu nič prezrádzať."

„Čo také?" spýtal sa hneď Teo.

„Poď so mnou a uvidíš," povedal tajnostkársky Tin. Vtisol Teovi do vlasov rýchly bozk a hneď na to ho pustil zo svojho objatia, len aby ho vzápätí chytil za ruku a začal ho viesť do domu.

Hoci bolo všetko ponorené v tme, akonáhle vošli do domu, svetlá sa samé zažali. Teo sebou splašene mykol a začal sa obzeral na všetky strany v domnienke, že sa niekto z rodiny zobudil a on sa s tým niekým bude musieť stretnúť.

„Pokoj!" chlácholil ho hneď Tin. „Svetlá sa zapínajú automaticky na pohyb. Neklamal som, keď som ti povedal, že už spia. Navyše, nevedia, že prídeš, takže moja matka nadšením nikde nečaká, aby ťa mohla vyobjímať a spovedať," uškieral sa Tin.

Teo sa zamračil: „To nie je vtipné, Tin!"

„Ale ja som nežartoval. Moja matka je úplne nadšená, že s tebou chodím. Keď som jej o tebe hovoril, vyhlásila, že ťa musí spoznať osobne."

Teo sa o to viac cítil nesvoj. Nikdy matku nemal, nevedel, ako sa chovať k matke a už vôbec nie k matke svojho frajera. Najmä ak je Tin prvý, s kým chodí. Všetky tieto situácie sú preňho nové a spôsobovali mu kŕče pri žalúdku.

Tin si všimol jeho znepokojenie. Zastal, otočil sa k Teovi tvárou a počkal, až mu jeho frajer opätuje pohľad. „Teo, naozaj ma mrzí, že som ťa sem priviedol takto bez toho, aby som ti doprial viac času sa na to pripraviť. Ale sľubujem ti, že nebudeš musieť absolvovať žiaden rozhovor ani s mojou matkou, ani s nikým z tejto rodiny okrem mňa." Povzbudzujúco sa naňho usmial. „Pokým na to nebudeš pripravený a nebudeš ich chcieť sám spoznať. Sľubujem."

Teo prikývol na znak porozumenia. „Poďme rýchlo radšej do tvojej izby." Cítil, že za zatvorenými dverami bude aspoň sčasti v bezpečí.

Tin ho opäť chytil za ruku a začal ho viesť hore preskleným schodiskom. Vyšli až na najvyššie, tretie poschodie domu. Boli tam len jedny dvere, priamo oproti nim.

„Celé poschodie je moje," povedal Tin, akoby čítal Teove myšlienky.

Len čo vošli dnu, ocitli sa v priestrannej izbe, ktorá vyzerala skôr ako samostatný byt. „No doriti!" zanadával opäť Teo. „Tu fakt bývaš sám?" spýtal sa neveriaco. „Je to gigantické!"