TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

38. kapitola Krutá realita

**P/A: Ďakujem ľudkovia, že zostávate príbehu stále verní ^^ Veľmi si to vážim! ♥ Ospravedlňujem sa, že kapitoly sú čoraz kratšie a vychádzajú už len raz za týždeň. Priznám sa, že trochu mi dochádzajú nápady. Asi je to tým počasím :D  

Dosť už kecov, prajem príjemné čítanie ^^

O týždeň neskôr

„Neverím, že sa to všetko skončilo takto!"

„Ja to asi nepredýcham!"

„Určite sme počuli dobre?"

V konferenčnej miestnosti zostalo niekoľko ľudí, vrátane režiséra, producenta a Stefanie. Z dverí ešte vychádzali poslední sponzori, ktorí si dnešné stretnutie vyžiadali. Škandál okolo Stefanie a jej minulosti stále pretrvával na sociálnych sieťach. Situácia prišla do istého bodu, kedy už nebolo možné ju ďalej prehliadať.

„Prefackajte ma niekto!" zamrmlala Stefanie. Sedela na stoličke a pohľad mala neprítomný. V hlave si prehrávala, čo sa práve dozvedeli.

„Musíme sa na to pozrieť z tej lepšej stránky," potľapkal ju po ramene Hong. „Mohlo to dopadnúť aj horšie."

„To je pravda," súhlasil producent Lee. „Ešte nie sme úplne stratení. Budeme sa musieť uskromniť, ale zvládneme to."

„Tým uskromneným myslíte znížiť počet častí seriálu, však?" prižmúrila oči Stefanie.

„Okrem iného. Sama ste boli práve svedkom toho, že sme stratili takmer polovicu sponzorov."

„Áno, videla! A nedokážem uveriť, že dvaja z nich dokonca trvajú na tom, aby sme scény s ich výrobkami vystrihli!" založili si nazlostene Stefanie ruky na hrudi.

„Mohlo sa stať aj horšie. Našťastie to nie sú až také kľúčové či dôležité scény. Vieme sa zaobísť aj bez nich. Navyše, je to len ich smola. Mohli sme im urobiť veľmi dobrú reklamu."

„To teda mohli! Moji fanúšikovia mi zostali verní, presne ako sa dalo od nich očakávať. Dokonca vraj stúpol predaj mojich kníh! Preto skutočne nerozumiem tomu, prečo od zmluvy odstúpili až toľkí!"

„Už s tým nič neurobíme! Môžeme byť radi, že od nás nežiadali žiadne peniaze späť."

Všetci si zničene povzdychli.

„Navrhujem," prehovoril po chvíľke ticha Hong, „aby sme zamierili na obed a potom popremýšľame, ako všetko vyriešime a ako budeme ďalej postupovať."

***

Lay sedel na lavičke pred univerzitou, s nohami na široko rovnako ako s rukami. Tváril sa ako pán lavičky, ktorá bola pod ním. V ušiach mál slúchadlá a na očiach slnečné okuliare.

Odrazu sa pred ním zjavil Rho. Nečakane si vyložil nohu na ten kúsok dreva, ktorý trčal medzi Layovými nohami, a oprel sa lakťom o koleno, nahnúc sa tak k Layovi bližšie. „Už ťa niekto zarezal a sedí tu tvoja mŕtvola? Dúfam, že odpoveď je áno, pretože sa mi fakt nechce doučovať ťa."

Lay si zložil okuliare z nosa a nahol sa k Rhovi. Skôr než sa blondiak odtiahol, stihol mu povedať: „Ale budeš musieť."

Rho si zložil nohu opäť na zem a usadil sa na lavičku vedľa Laya. „Takže? Začneme? Nech to mám za sebou," pričom začal z ruksaku vyberať učebnicu. Lay ho však zastavil, položiac ruku na tú jeho.

„Čakaj! Kam sa ponáhľaš? Ak začneme teraz, do večera budeme hotoví. A pokiaľ viem, išlo o dohodu, že si navzájom zachránime krky, nie? Takže doučovanie až večer."