TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

3. kapitola Druhé kolo

Mark dnes zvolil trochu pohodlnejšie oblečenie, nezabúdal však na svoj štýl. Džíny s dierami na kolenách doplnil voľnou košeľou v čiernej farbe, ktorej rukávy si ohol až po lakte a opäť raz vynechal niekoľko horných gombíkov, aby odhalil svoju hruď a zlatú retiazku. Vlasy si opätovne nastayloval a pred odchodom nezabudol ani na hodinky a slnečné okuliare.

Nevedel, čo ho dnes čaká, ale mienil získať to, čo chcel – a to hlavnú rolu. Možno ju napokon predsa len dostane, možno ho chceli iba postrašiť, najmä Stefanie. Mark z nej nemal práve najlepší pocit. Dúfal však, že je dostatočne rozumná a uzná, že sa na tú rolu hodí.

S prázdnym žalúdkom sa mu ťažko sústredilo na predstavu dnešného dňa. Zastavil sa cestou v jednej kaviarni, kde zvykol často chodievať. Mal to tu rád, bolo to tu moderné, no zároveň to pôsobilo útulne. Bola trochu mimo hlavnej cesty a to Markovi akosi vyhovovalo.

Vošiel dnu a zamieril priamo ku kase, aby si objednal.

„Sorry, bro, že dneska nemôžem s tebou," hovoril pracovník za kasou osobe, ktorá tam s ním stála. „Dneska musím makať."

„To je v pohode, nepotrebujem pestúnku," povedal pobavene chalan, ktorý sa v tej chvíli otočil Markovi tvárou.

„Ty?" povedali obaja naraz a prekvapene na seba pozreli. Mark bol prekvapený, že tu stretol toho chalana zo včerajšieho konkurzu.

„Chystáš sa na druhé kolo konkurzu?" spýtal sa ho ten chalan. Mark aj premýšľal, že by sa ho konečne mal spýtať na meno, ale vždy tú myšlienku aj zavrhol. Po dnešku sa zrejme už nikdy neuvidia, tak načo sa zaujímať o meno.

„Áno. Ty snáď..." Mark sa ho snažil spýtať, či aj on prešiel prvým kolom a miery opäť do ateliérov, no chalan ho prerušil a skočil mu do reči.

„Výborne! Tak ma zvezieš! Včera som videl, že máš auto."

„Prečo..." Mark zostal na sekundu zaskočený. „Prečo by som ťa mal zviezť?" nerozumel.

„Pretože obaja smerujeme na to isté miesto. Kúpim ti kávu ako vďaku. Akú piješ?"

Mark sa zamračil, nevedel, čo má robiť. Ale ak mu chce kúpiť kávu... „Fajn. Ale potrebujem aj nejaké sladké, káva nestačí."

Chalan sa pousmial a rukou pokynul, že si môže objednávať. O chvíľu už obaja vychádzali von.

„Mohol si si to pokojne zjesť vo vnútri. Máme ešte dosť času," poznamenal Link.

„Radšej idem skôr, človek nikdy nevie, aká bude situácia na cestách. Nechcem zbytočne meškať len kvôli jedlu. Zjem si to tam. Nasadaj!" rozkázal a sám si už sadal na miesto vodiča. Link sa uškrnul a otvoril si dvere, aby nasadol.

Mark si položil kávu do stojančeku a sladké pečivo v papierovom vrecku na palubnú dosku na mieste spolujazdca. Zapol si bezpečnostný pás a dal auto do pohybu.

„Takže si postúpil?" snažil sa o rozhovor Link. Nemal rád ticho.

Mark sa uškrnul: „Čakal si snáď niečo iné? Zatiaľ sa zdá, že sme obaja dosť dobrý. Ale dnes ide do tuhého. Nebuď sklamaný, keď dostanem rolu Zacka."

Link sa neubránil jemnému smiechu. „Neboj, nebudem sklamaný. Sľubujem, že to prežijem. Ani moje ego neutrpí. Ale to isté platí pre teba. Ak dostanem hlavnú rolu, nebuď sklamaný."

Mark sa takmer nezdržal a povedal To sa nestane, ale rýchlo si to rozmyslel. Sám si nebol dostatočne istý, ako to dnes dopadne, nechcel preto robiť žiadne závery a tvrdiť niečo, čo ho potom ešte viac zhodí, než samotná prehra. „Nie som z tých, čo by sa šli vyplakať mamičke na rameno."