TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

34. kapitola Plány a realita

Kao mal pocit, že všetko v jeho živote bolo jednoduchšie, keď Lauka ignoroval a nechoval k nemu žiadne sympatie. Aj by sa vrátil k starému spôsobu života, nebyť jeho malého brata. Tam, kde bol Tobias, bol zákonite aj Lauk.

A zároveň sa nevedel prinútiť ignorovať ho. Už len preto, čo sa stalo za posledné dni a tiež pre sny, čo ho odvtedy prenasledujú. No taktiež preto, že nemal viac dôvod držať si odstup. Ani nevedel, ako by sa dokázal znova preprogramovať do toho módu. Teraz už proti Laukovi nič nemal. A nasilu nevedel vymyslieť nič, kvôli čomu by si ho nemal všímať.

Dokonca ani skutočnosť, že majú obaja to isté pohlavie.

Naopak, skôr sa mu na Laukovi pozdávalo čoraz viac vecí. Čím viac o ňom vedel, čím viac s ním trávil čas, tým viac si všímal, že sa jeho postoj a city menia, tým viac sa preňho Lauk stával zaujímavejším.

Vždy, keď dostal príležitosť, nenápadne sa spýtal na rôzne maličkosti. Také tie, ako napríklad, aké je jeho obľúbené jedlo a či má rád hudbu a čo počúva. A aké filmy má najradšej a či má nejakého idola. No bál sa občas na niektoré spýtať - ako tú otázku, čo by rád študoval, či aká je jeho vysnívaná práca - bál sa, že takými otázkami by spôsobil, že Lauk zostane smutný pri uvedomení si, že nežije ako ostatní. Nebol si istý, či by to tak naozaj dopadlo, ale nechcel to riskovať.

„Premýšľal som, že by sme Tobiasa mohli vziať zasa von." Bol práve večer, Kao sa pred chvíľou vrátil z práce a teraz všetci traja sedeli na zemi v Tobiasovej izbe a skladali kocky.

„To je fajn nápad! Čo povieš, Tobias?" usmial sa Lauk na malého chlapca a podal mu kocku. „Aj vieš kam chceš ísť?" zodvihol pohľad ku Kaovi.

Kao sa sústredil na bratovu stavebnicu, kým hovoril: „Chcel by som ísť do parku a trochu fotiť. Možno si môžeme urobiť aj piknik," mykol plecami.

Lauk súhlasne prikývol hlavou: „Fajn, pokojne. Všetko pripravím. Len mi povedz kedy."

„O dva dni by som mal mať voľno."

Lauk znova svoju pozornosť venoval malému chlapcovi: „Počuješ, Tobias? O dva dni pôjdeme na piknik!"

Tobias sa len zoširoka usmial a rozpačito pohľadom preskočil z brata na pestúna.

„Myslím, že sa mu ten nápad pozdáva," skonštatoval Kao.

***

Internátna izba bola osvetlená len stolnou lampou a priestorom sa tiahli tiene. Na úzkej posteli sedeli tesne vedľa seba Tin a Teo. Opierali sa o stenu za nimi a pohľad upierali na vystreté nohy na matraci.

„Konečne máš zajtra deň voľno a nič nenatáčaš," povedal s úľavou Teo a zložil si hlavu na Tinovo rameno. Nevideli sa pár dní a hoci boli obaja nadšení z toho, že sú opäť spolu, nevedeli svoje pocity vyjadriť inak než tým, že takto pri sebe sedeli a skrátka si len užívali prítomnosť toho druhého.

„Človek by si myslel, že ty si hlavná postava a nie tamtí dvaja," uškeril sa Teo. Vôbec si nepredstavoval, že Tin bude mať tak málo voľného času. „Ako sa im vôbec darí? Hlavne Linkovi. Nehovoril som s ním odkedy som sa zastavil na natáčaní. A ani vtedy sme toho veľa nenahovorili. Neodvažujem sa mu ani volať, keď viem, že má sotva čas dýchať," zažartoval Teo.

Tin sa na moment zamyslel a v hlave si prehral, čo za posledné dni videl. „Čo sa týka hrania, ide im to obom dobre. Natáčanie napreduje podľa plánu. Ale čo sa týka ich osobného života, to už je trochu pestrejšie," zadržiaval úsmev a čakal, až sa ho Teo spýta, o čo ide. Až sa tak stalo, pomaly a dôrazne vyslovil: „Mark a Link spolu chodia!"