TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

9. kapitola Nový spolubývajúci

Mark a Link sa vrátili do Markovho bytu. Počas celej cesty bol Link ticho, čo Mark nepovažoval za dobré znamenie. Sprvu si myslel, že možno aj zaspal, no keď videl odraz jeho tváre s prázdnym výrazom na okne na strane spolujazdca, keď prechádzali tunelom, vedel, že je na omyle.

Pár ráz aj chcel prehovoriť, ale nevedel, čo má vlastne povedať. Znova sa ospravedlniť? Ale Link predsa povedal, že sa tam nechcel vrátiť. Ale možno... preto, lebo sa cítil trápne za to, čo sa stalo. Mark mal odrazu pocit, že je to celé o tom, že zrejme Linka strápnil. Ale napriek tomu zo seba nevedel dostať žiadne slovo, ani to spomínané ospravedlnenie. Nevedel, čím to je. Či tou zvláštnou aurou, ktorá z Linka vyžarovala odkedy nastúpili do auta, alebo či iba vlastným egom, ktoré mu ako diabol neustále našepkávalo, že nemá dôvod sa za niečo ospravedlňovať, keď to už raz urobil.

A tak v úplnom tichu prišli až do jeho bytu.

Link kráčal stále so sklonenou hlavou, vyzul sa a šuchtal sa do kuchyne. Náhle uprostred nej zastal, čo prinútilo Marka zastať tiež. Stál tam hodnú chvíľu a Mark ho celý čas sledoval s akousi opatrnosťou a zároveň so záujmom.

Náhle a najmä konečne, Link prehovoril: „Môžem si dať sprchu a požičať si ešte nejaké tvoje veci?"

„Iste..."

Link nenechal Marka pokračovať: „Fajn, vďaka. Budem v kúpeľni."

Mark urobil dva rýchle kroky k Linkovi a schmatol ho za predlaktie. „Počkaj! Môžeme...môžeme si prv pohovoriť? Čo s tebou je? Odkedy sme odtiaľ odišli si ako vymenený. Spravil som snáď niečo? Máš dojem, že som ťa tam strápnil? Alebo si na mňa naštvaný za niečo iné? Alebo o čo ide, Link? Nechcem, aby sme prestali byť priatelia skôr ako sme nimi začali poriadne byť!" Mark to vychŕlil takmer jedným dychom. Až teraz si uvedomil, ako veľmi ho trápi, aby s Linkom spolu vychádzali.

„Kvôli seriálu?" zamrmlal Link.

„Nie! Pretože chcem, aby sme spolu dobre vychádzali. Seriál s tým teraz nič nemá."

Link mierne odvrátil sklonenú hlavu od Marka a sťažka si povzdychol. „Ty si nič zlé nespravil," prehovoril po mučivej chvíľke ticha.

Mark sa zamračil: „Tak potom, čo s tebou je? Povieš mi to?"

„Nechaj to tak!" odvrkol Link a trhol rukou, aby si ju vyslobodil z Markovho zovretia, čo sa mu aj podarilo. Urobil krok vpred, zamieriac do kúpeľne. Mark však nijak nezaostával. Ponáhľal sa za Linkom a neustále sa ho snažil zastaviť opätovným chytením jeho ruky. „Link! Link, stoj! Pohovorme si! Link!" volal neustále za ním.

Prišli až do spálne. Markovi sa konečne podarilo zastaviť Linka. Potiahol ho za ruku a prinútil ho otočiť sa mu tvárou. „Prečo mi to nemôžeš povedať? Na čo sa tu hráš? Skúšaš si ďalšiu zo svojich postáv?" sypal Mark naštvané otázky.

„Na nič sa nehrám! Nechcem sa o tom rozprávať! Daj mi pokoj, dobre? Mark!"

Začali sa klbčiť, Link sa snažil opäť vyslobodiť si svoju ruku, no Mark sa nenechal tak ľahko odbiť. Len čo si Link jednu ruku vyslobodil, Mark ho chytil za druhú, až to vyzeralo takmer ako nejaký šialený nacvičený tanec.

„Mark!"

„No tak, Link, pohovorme si!"

Neustále sa dohadovali a preťahovali, až...

Link sa naštval a sotil do Marka. Ten začal padať dozadu na chrbát a v snahe sa niečoho zachytiť a ušetriť sa pádu, schmatol to jediné, čo bolo v jeho dosahu – Linka. Tomu sa oči rozšírili doširoka, keď pocítil, ako ho Mark tiahne zo sebou a obaja padajú dolu.