TwinFlame [ORIGINAL BL] (SK)

29. kapitola Treba mať vo veciach jasno

„Teo? Teo? Dnes nepotrebuješ nikam vstávať?" Tinov hlas sa jemne prihováral spiacemu chalanovi pri ňom. Pohľad mu neraz zablúdil k červenému fliačiku na jeho krku a v duchu sa modlil, aby sa Teo veľmi nenaštval, až na to príde.

Teo sa pomrvil: „V sobotu nechodím nikam," povedal ospalým hlasom.

„Dnes nie je sobota, Teo. Nemusíš ísť do práce?" Tinovi sa zdalo, že v tento deň v týždni chodí Teo pracovať do kaviarne.

Len čo Teov mozog spracoval tie slová, prudko roztvoril oči a ešte prudšie sa nečakane posadil, Tin sa takmer nestihol uhnúť. Chalan sa zmätene poobzeral po miestnosti, následne sa otočil a na nočnom stolíku začal hľadať mobil. Len čo ho mal konečne v ruke, pozrel na displey, aby zistil, koľko je hodín.

„Doriti!" zanadával na plné hrdlo. „Budem meškať!" A bez toho, aby vôbec registroval, že sa s ním v miestnosti nachádza Tin, rozbehol sa do kúpeľne, aby sa extrémne rýchlo osprchoval. Keď sa vrátil z kúpeľne, nemal na sebe nič. Dokonca uterák, ktorým by sa patrilo, aby si zakryl aspoň zadok, mal prehodený cez hlavu a snažil sa aspoň mierne vysušiť svoje vlasy.

Tin zostal s otvorenými ústami dokorán hľadieť na tú scenériu pred sebou a nezmohol sa na slovo. Dokonca sa nedokázal ani pohnúť, len jeho oči pozorne sledovali čo im bolo ponúknuté.

Teo bol totiž v takom strese, že jediné, na čo sa dokázal sústrediť bolo obliecť sa a čo najskôr vypadnúť von, aby nemeškal viac, než by bolo milé. Nedokázal na nič myslieť, ani len na to, kto ho vlastne zobudil, či prečo mu nezvonil budík, ktorý si však nemal kedy včera nadstaviť.

Až keď sa od skrine otočil smerom k posteli, že sa načiahne po mobil, jeho oči zablúdili konečne na Tina a ich pohľady sa stretli. Teo celý skamenel a sčasti sa aj zľakol, pretože o Tinovej prítomnosti akosi nevedel, respektíve, zabudol, že tu je.

„Tin?! Čo tu...?" No skôr než tú otázku stihol vysloviť celú, spomenul si. Spomenul si na to nekonečné bozkávanie... no na to ostatné momentálne nemal čas. Ani mu teraz akosi nedochádzalo, že ho videl pobehovať tu nahého. To prišlo až časom, v práci, vo chvíli, keď sa mu to najmenej hodilo.

Tin odtrhol pohľad od svojho budúceho frajera a snažil sa spamätať. Odkašľal si a povedal: „Môžem ťa odviesť. Budeš tam rýchlejšie ako autobusom."

Teo zaklipkal očami a aj on sa vrátil nohami na zem. „Iste, fajn. Tak poďme!" Len čo si vzal ruksak a konečne aj mobil, obaja opustili internátnu izbu a zamierili na parkovisko.

***

Mark a Link stáli v hale v ateliéroch a čakali na začiatok dnešného workshopu, spolu s ostatnými hercami, s ktorými dnes mali trénovať repliky pre spoločné scény. Ich herecký kouč akosi meškal. A tak si čas vypĺňali po svojom.

Link, tak ako vždy, objímal Marka zozadu a bradu mal položenú na jeho ramene. Z ich správania bolo každému, kto s nimi strávil viac času, jasné, že niečo medzi nimi je. No hoci sa ich takmer denne pýtali ich spoluherci, či spolu chodia alebo či medzi nimi niečo je, vždy so smiechom odvetili, že nie. Strážili si svoje tajomstvo.

„Takže cestou domov sa zastavíme nakúpiť?" spýtal sa Link.

„Budeme musieť, nič už doma nemáme. Ale večeru si môžeme objednať. Popravde, nechce sa mi dnes variť."

„Škoda. Chcel som ti pomôcť. Už sa celkom zlepšujem v krájaní, musíš uznať," uškrnul sa Link.

Mark sa jemne zasmial: „Čo u teba znamená zlepšovať sa?"