Disident ~ Minsung

7. Sľub že ma nebudeš nenávidieť

Zobudil ma nejaký hluk. Otvoril som oči ležal som v posteli ale bol tam taký malý problém. Nie vo svojej. Sadol som si. Pozeral som s vystrašeným pohľadom po celej izbe. Bola pekná moderne zariadená a po stenách boli plagáty... počkať. To sú plagáty skupiny Disident? Také sa nedajú zohnať len od členov a tý ich nedávajú len tak niekomu.

Zrazu niekto otvoril. Bol to chalan asi rovnako vysoký ako ja so striebornými vlasmi a pehami. Keď si všimol, že som hore usmial sa.

„Ahoj vidím, že už si hore. Asi by som sa ti mal predstaviť. Volám sa Lee Felix. Včera som ťa našiel v jednej uličke v bezvedomí tak som ťa zobral sem. A teraz by si mi mohol povedať kto si ty."Felix.
"Volám sa Han Jisug a ďakujem, že si ma z tadiaľ vzal."Ja.
„Á to nič. Nie si moc ťažký tak to bolo v pohode ale kto ťa zbil alebo skôr prečo. Tie tvoje modriny na bruchu žiaria všetkými farbami."Felix.

V tej chvíli som si trochu vyhrnul tričko. Celé brucho som mal obviazané ako som si to mohol nevšimnúť?

„Ešte raz ďakujem, že si mi pomohol a aj za to že si ma ošetril ale už asi pôjdem nechcem obťažovať ešte viacej."Ja.
„Na to zabudni najprv chcem vedieť dôvod prečo ťa niekto zmlátil. Navyše mám taký pocit, že sa domov aj tak sám nedostaneš."Felix.
„Prečo?"Ja.
„Skús to."Felix.
Obrátil som sa a skúsil preniesť svoju váhu na nohy ale akosi to nevyšlo. Rozbolelo má brucho a stŕpnuté nohy ma neudržali keby nebolo Félixa, ktorý ma zachytil bol by som spadol.

„Ďakujem a asi máš pravdu." Ja.
„Vidíš a teraz mi povedz prečo ťa niekto zbil?" Felix.
„Len tak netreba to riešiť radšej mi povedz ako si prišiel k tým skvelým plagátom?"Ja.
„Páčia sa ti?"Felix.
„Samozrejme sú úžasné kde si ich zohnal?"Ja.
„Od dobrého priateľa."Felix.
„Takého priateľa čo ti dokáže vybaviť plagát skupiny Disident by som chcel aj ja."Ja.
„Môžem ti ho vybaviť ak mi povieš prečo ťa kto zmlátil."Felix.
“Keď ti to poviem nebudeš mi veriť a okamžite ma zavrhneš, tak ako
ostatný."Ja.
„Je smutné, že ma porovnávaš s ostatnými aj keď nevieš aký som."Felix.
„Nechcel som ťa uraziť."Ja.
„Nie nie neurazil si ma len... skús mi to povedať viem na ľuďoch poznať keď klamú."Ja.
„Dobre ale sľub mi, že keď ti to poviem tak ma nebudeš hneď nenávidieť."Ja.
„Neboj sa to nerobím."Felix.

„No vieš, že malá skupina Disident koncert v piatok?"Ja.
„Hej viem."Felix.
„Ja a môj kamarát sme tam boli. Všetko bolo v pohode keď zrazu niekto začal kričať že idú poliši. Nepodarilo sa nám dostať sa von pred vchody sa postavili poliši a blokovali ľuďom cestu von. Môj kamarát by sa dostal do väzenia. A to som nemohol dopustiť. Keď nás chytili povedal som im, že som tam šiel kvôli tomu, že som to chcel nahlásiť ale keď už som šiel poslať správu niekto mi drgol do ruky a mobil mi spadol na zem. Môj strýko je minister rodičia komunisti uverili tomu a toho kamaráta z toho úplne vystrihli. Lenže sa stal problém. Dozvedel sa o tom strýko a ten o tom nechal spraviť článok do novín v ktorom sa píše, že som tú políciu zavolal ja. Všetci v škole ten článok videli a chalani ktorým zavreli niekoho z rodiny sa dohodli, že má zbijú tak že si to zapamätám do konca života. A teraz ma prosím nesúď vážne som tých policajtov nezavolal tú skupinu milujem a to klamstvo som povedal len aby som ochránil kamaráta a jeho rodinu."Ja.

„Verím ti."Felix.
„Ďakujem."Ja.

Takže na scénu prichádza Felix ale furt tu tá najdôležitejšia postava chýba. Viem viem viem nebojte sa v ďalšej kapitole už bude v plnej kráse a kto nevie koho myslím nech si počká na ďalšiu kapitolu. Ktorú vydám možno ešte dnes.

Dobrú noc 🤓