Dva dni pred útekom
"Takže prejdeme si ešte raz plán. Zajtra zájde Gin po Yiren. V stredu okolo deviatej sa stretneme tu. Chalanom začína zmena pri múre o pol desiatej a o jedenástej končí mali by sme to stihnúť. Dôjdeme tam pôjdeme po rebrík jeden z nás vyšplhá na múr prestrihne ostnatý drôt a urobí tam miesto aby sme mohli prejsť na druhú stranu zlezieme pomocou lana s hakom. Otázka. Kto ten drôt prestrihne?"Minho.
"Asi Chris ak by mu to nevadilo."Ja.
"Hej môžem."Chris.
"Stále nechápem čo máte v pláne spraviť s kamerami?"Bin.
"To je hlavný dôvod aby sme sa ponáhľali. Rýchlo prestrihnúť ten drôt a preliezť ten múr nesmieme sa zdržovať. Pôjdem posledný ak prídu aby chytili mňa a nie niekoho z vás."Minho.
"Ak sa nám to podarí budeme sa musieť ponáhľať čo najďalej od múru. Keď budeme v bezpečnej vzdialenosti dajú nám pokoj. Ďalšia vec, ktorú by bolo dobré spraviť. Dino. Mohol by si si zobrať Yiren na chrbát a s ňou preliezť múr? Bude to rýchlejšie a bezpečnejšie."Minho.
"Nemám problém ale dá sa v Japonsku platiť wonmi?"Dino.
"Malo by sa dať ale nesmieme platiť veľkou sumou peňazí to by im prišlo podozrivé mohli by nás nahlásiť že sme podozrivý z toho že nie sme z Japonska ale z Kórei. Japonsko nechce mať nič spoločné s Kôrou. Keby im niekto dal oznam že sa v ich krajine nachádzajú utečenci z Kórei okamžite by sa nás snažili nájsť a vydať späť do Kórei kde by nás popravili."Minho.
"To je asi všetko k nášmu plánu možno ešte to že v Japonsku by mal byť muž ktorý by nám mohol pomôcť a taktiež to že máme odloženú sumu peňazí do začiatku. Vyberte všetky peniaze čo máte na účte ale nie naraz a schovajte si ich určite sa zídu."Ja.
"Nejaké otázky?"Minho.
"Takže asi už len to, že verím že sa nám to podarí a poďme si pripiť na slobodu ktorá nás bude čakať len čo budeme za múrmi."Minho.
"Doniesol štamperlíky borku (borovičku) a každému nalial. Každý sme ho na šípy do seba hodili.
Večer ako som zaspávať začal som rozmýšľať nad vecami ako čo keď to nevyjde čo ak niekoho chytia čo ak zomriem ja alebo Minho, alebo ktokoľvek iný z nás. Cítil som ako sa mi hrnú slzy do očí. Jedna po druhej začali stekať po mojej tvári. Zrazu do miestnosti vošiel Minho. Ľahol si vedľa mňa. Už chcel ísť spať no v tom zo mňa vyšiel omylom vzlyk. Sadol si a zo strachom na mňa pozrel.
"Ji čo sa deje?"Minho.
"Nič Minho poď spať."Ja.
"Ji prosím povedz mi čo sa deje."Minho.
"Nič len mám strach či to vyjde."Ja.
"Ji už po niekoľký krát. Neboj sa určite to vyjde a nič zlé sa nestane ale teraz si už poď ľahnúť dobrú noc."Minho.
"Dobrú noc"Ja.
Ľahol si na chrbát a mňa si stiahol k sebe do objatia. Zaplietli sme si spolu nohy a obaja sme si užívali prítomnosť toho druhého. Počúval som tlkot jeho srdca ktorý má nakoniec uspal.
Ďalšia kapitolaaa. Dnešok bol strašný bolo toho tak veľa že mi vypadlo že je dnes štrnásteho a ja dom štrnásta v abecede. Samozrejme že má vyvolali a ja som nič nevedela (teraz mi skôr povedzte kto by vedel ako sa zapisuje vzorec pre oxid vápenatý) ale zľutovala sa nado mnou a nedala to na známku. Takže super.
Dobrú noc🎼
ČTEŠ
Disident ~ Minsung
Fanfikce"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal. „A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
