Disident ~ Minsung

21. Čo sa ti stalo?

Nechápem ako mohla povedať o Minhovy že je z nižšej vrstvy. Správa sa ako keby sme boli v stredoveku a boli sme rozdelený na vrstvy. Serem na to že strýko bude mať zlú povesť kôli mne. Budem sa stretávať s Minhom a nikto mi v tom nezabráni.

O pol hodinu neskôr

Otvorili sa dvere a v nich stál otec.

"Myslel si si že ťa minie trest za to akú hanbu nám robíš. Ani náhodou. Vybavím si to s tebou tak že naňho už ani nepomyslíš."Otec.

Prišiel ku mne zhodil ma z postele a začal do mňa kopať. Dal mi okolo sedem rán do brucha jednu do tej ruky ako som sa snažil zakryť si brucho a na koniec jednu do tváre. Zajtra tam budem mať poriadny monokel. Odišiel a búchol dverami.

Rozplakal som sa strašne ma bolelo brucho a ruka. Pomaly som sa natiahol po mobil a zavolal som Jinovy.

"Ahoj Ji čo potrebuješ?"Jin.
"J-jin máte jedno v-voľné miesto doma?"Ja.
"Ji ty plačeš čo sa stalo?"Jin.
"P-p-prosím nepýtaj sa. Máte."Ja.
"Áno jedno miesto máme určite."Jin.
"M-mohol by s-s-som u teba prespať?"Ja.
"Samozrejme Ji ale prídem po teba ja, neznieš moc v pohode."Jin.
"Dobre ale prosím čakaj ma na opačnej strane cesty. Ďakujem a ahoj."Ja.
"Ahoj."Jin.

Najviac pomaly ako to šlo som sa postavil vzal som si ruksak a do neho som si nabalil oblečenie na zajtra do školy, pyžamo, mobil, nabíjačka, make-up, telefón a učebnice. Vyšiel som z izby zišiel dole a nenápadne som sa vytratil z domu zadným vchodom.

Prešiel som na druhú stranu cesty chvíľu som čakal no prišiel.

"Ahoj Jin."Ja.
"Ji čo to máš s tvárou a prečo vyzeráš že každú chvíľu zomrieš?"Jin.
"Všetko ti vysvetlím len poďme už k tebe."Ja.

Prešlo päť minút cesty a museli sme stáť pretože má až moc bolelo brucho.

"Takto to nepôjde."Jin.

Vytiahol si z tašky mobil a začal z niekým volať.

O chvíľu prišiel

Jinov otec na aute. Odviezol nás k Jinovy domov. Vošli sme do vnútra pozdravil som sa jeho mame a namieril som si to rovno do Jinovej izby.

"Ji čo sa ti stalo?"Jin.
"(Som lenivá písať zase dookola to isté takže jednoducho mu povedal všetko od toho protestu až po to čo ho jeho otec zbil)"Ja.
"Ji to je...To je...Ja ani neviem. Za prvé to je strašné koľko zlého sa ti stane za blbé dva dni. Za druhé nerieš ich a rob to čo chceš si svojprávny nemajú ti čo kecať do života a za tretie ako si sa opovážil nepovedať mi o tom že máš priateľa?!"Jin.
"Prepáč bolo to také dosť na rýchlo šak spolu chodíme deň."Ja.
"Aj tak si mi to mal povedať ale to teraz nejdem riešiť. Mohol by si si vyhrnúť rukáv?"Jin.
"Ano."Ja.

Vyhrnul som si rukáv. Obväz bol od krvi.

"Ji ošetrím ti ruku, brucho a potom si pôjdeš ľahnúť dobre?"Jin.
"Dobre."Ja.

Presne tak ako povedal spravil. Dokončil ošetrenie dal mi tabletku proti bolesti, ľahli sme si a ja som okamžite zaspal.

Ráno

Vstávali sme tak ako normálne. Jin ma zobudil pripravili sme sa do školy a vyrazili sme. Pred školou na nás už čakal I.N a Felix.

"Ahojte."Ja.
"Ji čo sa ti stalo?"I.N.
"Nič prečo?"Ja.
"Ji vidíme tvoju tvár čo sa ti stalo?"Lix
"Poviem vám po škole ale teraz už poďme."Ja.

(Koho trápi normálny školský deň. Nikoho takže to preskočím a pôjdem rovno na koniec vyučovania.)

Hurá koniec toho utrpenia. Konečne pôjdem za Lásonkou. Smola že som sa zabudol namaľovať bude sa pýtať na ten monokel. Keď mu to poviem bude nahnevaný a podráždený.

Vyšiel som zo školy. Minho čakal tak ako vždy pri parkovisku pred školou.
Len čo si ma všimol zamračil sa. Asi si všimol monokel. Takže ma čaká výsluch.

"Ahoj."Ja.
"Ahoj! Čo sa ti stalo z kadiaľ máš ten monokel?!"Minho.
"Otec sa spil a zbil má za to že sa bavím s tebou."Ja.
"Ako moc ti ublížil?"Minho
"Len trochu. Hyung prosím viem že to chceš riešiť ale nemohli by sme to neriešiť alebo aspoň to riešiť u vás doma."Ja.
"Tak dobre poďme ale musíš mi povedať všetko."Minho.
"Áno poviem."Ja.

Rozišli sme sa smerom Minhov byt.

Takže dve kapitoly za deň. Zajtra možno zase dve uvidím. Táto kapitola je divná tá predtým bola lepšia.

Dobrú noc🎎