"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal.
„A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
"No tak hovor čo sa stalo s Jeonginom?"Minho. "Jeho rodičov včera zabili a on sa z toho psychicky zrútil."Ja. "Ako zomreli?"Minho. (Ako inak som lenivá písať čo sa stalo kto si to nepamätá nájde to v časti 28.Ako sa uživím?)
"Ako moc bol opitý."Minho. "Vypil polku fľaše tvrdého."Ja. "Ja a nepýtam koľko vypil, ja sa pýtam ako bol na tom? a čo robil?"Minho. "Bol trošku mrzutý."Ja. "Ji vypil polku fľaše tvrdého musel robiť niečo viac. Povedz mi pravdu."Minho. "Vážne nič nerobil."Ja.
Chytil ma za ruku stlačil ju a kôli tomu som od bolesti sykol. Minho spozornel. Začal mi vyhŕňať rukáv. Jeho ruku som sa snažil odstrčiť. Nevyšlo mi to a Minhovy sa vďaka tomu naskytol pohľad na moju opuchnutú ruku. (Nemá opuchnutú celú ruku ale iba zápästie)
"Kedy?!"Minho. Zostal som ticho. "Kedy sa ti to stalo?"Minho. "Spadol som zo schodov."Ja. "Ji si môj priateľ prečo mi klameš?"Minho. "Netreba aby si to riešil je to zbytočné."Ja. "Len mi povedz kto?"Minho. "Gin. Keď bol opitý kopol ma do ruky."Ja.
Chvíľu bolo ticho. Minho sa asi snažil upokojiť lebo keď som to dopovedal myslel som že od hnevu vybuchne.
"Dobre nebudeme to riešiť bol opitý nevedel čo robí navyše mu zomreli rodičia. Teraz by sme mali skôr riešiť čo s nimi bude. Ku nám ich už nenatlačíme a neviem kto by kúpil dom od niekoho kto má problém so zákonom."Minho. "Viem ale čo mám robiť? Musíme ich niekam presťahovať lenže nemáme kam."Ja. "Ji rozmýšľal som. Čo nás tu drží?"Minho. "Žeby múry."Ja. "Áno ale ja skôr myslím že či nám tu ešte niekto zostal?"Minho. "Všetci naši kamaráti."Ja. "Poďme utiecť."Minho. "Ty chceš ísť na samovraždu?"Ja. "A čo keby sa to podarilo?"Minho. "A čo keď nie?"Ja. "Lepšia smrť ako žiť v tejto neslobode."Minho. "A akože ako by si si to predstavoval?"Ja. "No mám troch veľmi dobrých kamarátov vojakov a tí by nám mohli pomôcť."Minho. "A si si istý že nám budú ochotní pomôcť keď sú to vojaci?"Ja. "Určite. Sú to poctivý ľudia. Ako vojaci pracujú pre to lebo za to sa štát postará o to aby ich rodiny mali pokoj od vlády. Jediný dôvod prečo by nám nepomohli by bol ten že by z toho mala problém jeho rodina lenže ich rodičia už nežijú. Jeden z nich je z decáku druhého rodičia zomreli pred dvoma rokmi kôli autonehode a tretiemu ich zabili na tom proteste čo bol včera. Dneska ráno sme volali."Minho. "Ja neviem Láska. Keď nás chytia zabijú nás a už nikdy nebudeme môcť byť spolu."Ja. "Ale za pokus to stoji."Minho. "Idem do toho ale musíme zo sebou vziať všetkých."Ja. "Koho všetkých?"Minho. "Gina Bina Jina Lixa Dahyun Chrisa a Vernona."Ja. "Máš pravdu ale najprv budeme musieť zájsť za tými tromi či nám pomôžu."Minho. "Dúfam že áno."Ja. "Aj ja v to dúfam ale ešte som chcel vyriešiť jednu vec."Minho.
Odyšiel z obývačky. Chvíľu som čakal kedy príde a rozmýšľal som po čo šiel no keď sa vrátil myslel som, že zdrhnem z miestnosti. Pozrel som sa naňho nepriateľským pohľadom.
"Nepozeraj tak na mňa. Veľmi dobre vieš, že tú ruku treba obviazať."Minho. "Viem ale nie som z toho nadšený."Ja. "Ak sa ti o tú ruku postarám ja vylieči sa skôr."
Začal mi bozkávať celú ruku. Keď svoju prácu s bozkávaním ruky skončil namazal mi zápästie masťou na ani neviem čo a obviazal.
"Ďakujem Láska."Ja. "Není za čo Láska."Minho.
Konečne kapitola. Vydávamstrašne čudné. Berte to tak školský rok sa začal a ja sa skoro vôbecnezastavím. Som vyčerpaná. Jediná vec ktorá ma drží nad vodou je vidina víkendu.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
